Výpadky včelstiev – problémy včelárstva 2

Rok čo rok sa objavujú úhyny včelstiev nielen po našej krajine, ale aj naprieč Európou. Ba možno aj svetom. V tomto článku sa budeme baviť o našej krajine, prípadne zabŕdneme trošku aj do susedov.  Kedysi boli výpadky včelstiev prisudzované hlavne pesticídom, niežeby dnes neboli častou príčinou či spolupáchateľom, ale nie sú hlavným katom včely medonosnej.

Obrovské úmrtia včelstiev sa dlhodobo prisudzovali aj „klieštikovi“ (varroa destructor)  parazitujúcom na včelách a mylne sa stále aj prisudzujú. Hoci je najväčším spolupáchateľom, stále nie je hlavným katom. Kto je hlavný kat? Vírusy. Decimujú včelstvá bez ohľadu na štátne hranice. Zákonite sa objavuje otázka, ako to, to v minulosti s tým také problémy neboli?
Nasleduje ju druhá otázka, to naozaj sú hlavnou príčinou vírusy? Áno aj nie. Je tu tak obrovský mix faktorov, ktorý vytvára obrovské spletité bludisko príčin a podpríčin, v ktorých sa nikto nevie vyznať. Pár jedincov hľadá cestu  a niekam pokročilo, malá skupinka sa snaží niekam posunúť a experimentuje, skúša, premýšľa a inšpiruje sa vzájomne. Hlavne má ochotu, pretože… zvyšok radšej žije v sladkej nevedomosti, ignorácii, sebaklame, strkania hlavy do piesku  a obviňovaní všetkých a všetkého naokolo, len aby oni boli nevinní, nič nemuseli robiť, nepremýšľať a neutratiť ani € navyše.

Kde sme my? Snáď v tej malej skupinke hľadajúc svetlo na konci tunela.

O čom je popravde článok? O poukázaní aj na časté, ale „božechráň“ spomínané príčiny úhynov, kde veľakrát si za to môže sám včelár, lebo nekonal…

O statickom premýšľaní chovateľov včiel, ktorí nerozumejú a nepripúšťajú si rozdielne (rôzne oblasti) a meniace sa podmienky pre včelárenie.

Nie, nemám patent na rozum, ale prispejem svojou troškou do tohto marazmu.
Článok začíname nudnejšou časťou, ale musíme nastaviť kontext. Ak by sme dali to zaujímavejšie hneď na začiatok,  pár jedincov si prečíta odsek a pustí sa do komentovania bez prečítania zvyšku a „pôjde si svoje…“.

Na záver uvádzame aké možnosti ponúka laboratórium v Dolnom Kubíne pre včelárov v oblasti vyšetrenia chorôb včiel + samotný cenník. Prehľad nikdy nezaškodí.

Kedysi…

Kedysi bolo lepšie, kedysi to bolo jednoduchšie. Oproti tomu, čo beží a hlavne čo prichádza, to bol včelársky raj. Nie, nie je to spomienkový optimizmus, skôr krutá realita, ktorej sa treba čo najskôr prispôsobiť, aby dopady boli čo najmenšie.

              Znášky boli lepšie, suchá menšie, pesticídov v obehu menej (dávnejšie vôbec). Áno, včely mali problém s rôznymi chorobami, na tomto sa asi nič nezmenilo. Ale klieštik sa rozmohol až v 90. rokoch a dlhú dobu ho stačilo „držať na uzde“. Klieštik je ale hlavným prenášačom vírusov. Vírusy vtedy neboli podstatné, ale ich čas sa postupne naplnil.

              Vírusy nielenže začali pribúdať (druhovo), začali mutovať, krížiť sa, vytvárať mnoho „nových vetiev“, poddruhov atď. (laicky povedané, o tom je samostatná veda) + premnožujú sa. Každým rokom je toho viac.

Dnes…

Objavujú sa obrovské výpadky včelstiev, každým rokom je ich viac a viac. A bude horšie, je načase sa prestať tomu diviť, brať to ako bežný jav (s ktorým musí každý bojovať) a nerobiť z toho senzáciu.
„Počul si, koľko tomu padlo?“ „A počul si, koľko v tej oblasti uhynulo?“ „A počul si…?“

Primitívne by sme mohli rozdeliť úhyny na 2 kategórie podľa prístupu včelárov:

• Tých, čo robili pre včely veľa a jednoducho ich vírusy a okolnosti „dostali“ (nik nie je nedotknuteľný, všemohúci).
• Tých, čo prakticky nehli ani prstom, resp. opatrenia boli nedostatočné.

Stretávam včelárov so sťažnosťami na úmrtia. Stačí sa opýtať: 

– Podnecoval si mimo znášky?

– Načo?!

– Čo si im dával navyše, nejaké probiotiká, výluhy?

– Čooo?

 – Čo si pre ne robil navyše?

Odpoveďou býva tupý a pohoršený výraz, ktorý značí, že nič, vlastne ani poriadne nerozumie, o čo ide a načo by to prepána robil. V takom prípade viem, že sa s ním nemám o čom ďalej baviť, strata času a námahy, zbohom… to sú prípady ako cez kopirák.

Totálne rozdielne podmienky

To, čo majú často problém pochopiť včelári a už vôbec tomu nerozumejú chovatelia/držitelia včiel je, že podmienky jednotlivých oblastí sú tak totálne odlišné, že úplne menia všetko. Nevedia rozlíšiť, nevidia tie rozdiely oblastí – ako keby ste sa dívali na dúhu a videli vždy iba jednu farbu. Schopnejší pozorovateľ vidí 9, 16, 20 – 30 farieb, to je ekvivalent schopnejšieho včelára. A tí ešte lepší sú si vedomí toho, že dúha má tisíce odtieňov farieb naprieč svetelným spektrom (fyzika to vysvetlí), aj keď to okom nevieme pozorovať, vieme, že tam sú. Tak existujú rozdiely medzi jednotlivými oblasťami.
Rozdiely bývajú obec od obce (dokonca sa môžu líšiť jednotlivé konce obce), stanovište od stanovišťa, dolina od doliny… pár km, a to sa ešte nebavíme o veľkých vzdialenostiach. To, že tu prší, neznamená, že o obec ďalej tiež…
Rozdiel je tiež v čase, každý rok je iný aj v rámci toho istého miesta. V priebehu času sa mnohé miesta úplne zmenili.

Rozdiel je v rámci ošetrovania a prístupu k včelám u každého jedného včelára. Ako pripravil zimnú generáciu v lete, sa ukazuje na jar. Ako k nim pristupoval na jar,… Aký vosk používa, ako lieči, kŕmi atď. Je tam toľko premenných, toľko permutácií, že doslova vznikajú tisíce ekvivalentov. Ak niekto vidí ale dúhu len jednofarebnú, nedá sa s ním rozprávať…

Včely sú tu státisíce rokov

Udržali by sa včely aj bez človeka? Áno, ale choroby, ktoré globalizáciou zavliekli ľudia a stav prírody, ktorý spôsobili, by ich zdecimoval na pár percentnú populáciu, tá by si zvykla a raz sa znova rozmnožila. Trvalo by to desaťročia – pre človeka to predstavuje nepredstaviteľné škody v hospodárstve (opeľovanie).

Čo si z toho vieme vziať?  Včely to zvládali a zvládajú aj bez človeka. Nie každý včelár je naozaj odborník, stáva sa, že narobia včelám viac škody ako osohu. Ale včely to zvládnu, „dajú si to do poriadku“, no včelár nadobudne dojem, aký je on šikovný a ako dobre urobil („tak to budem opakovať ďalej“). Myseľ treba mať otvorenú! Sebakritika, prístup k inováciám, sebakázeň, vytrvalosť… včelárenie postupne už nie je pre každého.
Sú oblasti, kde sa včelám ešte darí tak dobre, že ak im včelár obrazne povedané robí viac škody než úžitku aj napriek tomu prosperujú a sú oblasti, kde včelár musí byť pomaly jadrový fyzik, aby ich udržal a ešte to malo nejaký zmysel. A to odradzuje…

Podmienky sa menia – kameň úrazu

Konečne prichádzame k niečomu konkrétnejšiemu. Postupne sa menia podmienky, niekde viac, niekde menej, nie každý si to pripúšťa a málokto sa tomu prispôsobuje. Slušne sa hovorí o včelároch, že sú „konzervatívni“, mnoho z nich nechce prijať novinky, zmeniť postupy, vybehnúť zo zabehnutých koľají. To sú bizarnosti typu „takto to robil dedko, iba takto to je dobré“. Takto to robím 10 – 15 rokov a bolo to dobré, tak to je správne.
V horšom prípade potom prichádza zlom – zomrie časť včelstiev či nebodaj všetky. A hľadá sa vinník všade… len na seba nechcú ukázať. Alebo sa darí menej a menej…

Príklad: V obci pri Prešove sme založili včelnicu na základe pozvania kamaráta. Pred 10 rokmi tam mával 70 kg znášky + ani nekŕmil na zimu. Potom 60, 50…, čo bral iba ako náhodu. Následne sme prišli my. V skratke, nastali také zmeny, akcelerované rok pred naším príchodom, že znášky poklesli na cca 20 kg u nás (u neho ešte menej). V zime 2022 mu padla celá včelnica (70 včelstiev), inému včelárovi opodiaľ polovica.  Až tam to zašlo… V „úžasnom“ roku 2024 sme vytočili 25 kg jarného medu s repkou a následne skŕmili počas sezóny 25 kg cesta (ešte bolo málo) + doplnky, a potom prišlo zakŕmenie na zimu. Tak padli znášky… za 10 rokov z „raja“ na miesto, odkiaľ treba ísť preč. My sme tam ešte vybudovali drahú včelnicu… no plačeme.

Hlad, strádanie, nedostatok

Bežný jav obzvlášť v lete je, že príde hlad. Niet znášky, včely trpia nedostatkom – viete o tom, čo všetko včely nosia do úľa, čo všetko zbierajú?

• Kvasinky z ovocia, ktoré rozmnožujú pre lepšie spracovanie peľu na pergu.
• Minerály rozpustené vo vode, preto ich môžete vidieť aj na močovke, bazénovej vode atď.
• Mycélium húb, proste huby – kvôli detoxikačným vlastnostiam, protivírusovým.
• Propolis (asi najťažšia práca) – antibakteriálny, protivírusový, protiplesňový. Včela má externú imunitu v propolise (preto má len 1/3 génov na zakódovanie imunity oproti vínnej muške), tak sa jednoducho vyvinula.
• Peľ – najlepšie multiflorálny, mnohodruhový – čiže s čo najpestrejším zložením. Pre správne fungovanie potrebuje asi 20 – 25 druhov. V skratke, z peľu si včela vybuduje svoje telo.
• Med (nektár) – čím pestrejší tým lepšie. To nie je čistý cukor, obsahuje hromadu látok stimulujúcich aj imunitu. Včelu si môžeme predstaviť ako lietadlo – nato, aby lietalo, potrebuje palivo, a to je pre včelu med.
• Vodu – čistú, najlepšie vlažnú (nie „ľadovú“) a najlepšie z čo najkratšej vzdialenosti.
• A ktovie, čo ešte nosia, len to nie je dostatočne preskúmané!

Najväčší odborníci o včelách vedia tak 10 %, zvyšných 90 % je pre ne veľká neznáma. Koľko percent z toho ovláda obyčajný včelár?

Rádius dosahu (doletu) je 3 – 7 km. Optimálny, reálny sú tie 3 km. Pri 5 km sme už priveľmi optimistickí. 7  je tak výnimočný, že nestojí za reč. Čím ďalej majú lietať, tým sú náklady pochopiteľne väčšie – a to aj na prieskum!

Ako už tu odznelo, nato, aby lietali a fungovali, potrebujú med. Robia si zásoby, ale ak niet znášky, na tie nechcú siahať, radšej prechádzajú do šetriaceho režimu. Ak je zásob v úli málo, šetriaci režim prichádza ešte skôr a v ešte väčšej miere.

Prirovnajte si to k nášmu štátu – € zmizli, následok… mosty padajú, koľajnice vypadávajú, cesty ako tankodróm. Pozrite na mesto PO, chodníky na padrť  – kočiarom či kolobežkou neprejdete, jedine horským bicyklom, semafory fungujú len na dobré slovo, podchody či nadchody neexistujú atď. Lepšie to nebude, lebo € niet ani toľko, čo predtým…

Ruch v úli ustáva, čím menší prínos a menšie zásoby, tým menej nielen matka ploduje, ale tým podradnejšie kŕmia svoje mladé. Tým menej nosia do úľa (viď čo všetko  hore) a tým horšia imunita celého včelstva a obzvlášť ďalšej generácie.

Prečo v minulosti v marci zomieralo najviac starých ľudí? Marec – poberaj sa starec. Lebo im cez zimu bolo dopriate najmenej stravy z rodiny. Málo pracovali, najmenej dostali.  Keď sa už blížila jar a prišli by lepšie časy, odchádzali navždy. Pozrite na včelstvá a úhyny. Včelári plačú obzvlášť (aspoň donedávna) na jar.

Čističi v Černobyli zvládli svoju úlohu (a mnohí sa napodiv dožili vysokého veku) vďaka silnej, poriadnej strave, ktorú dostávali. Dovtedy to nebol pre nich štandard, aj preto to vo svojich spomienkach zdôrazňujú. 

Koho (štatisticky) zabíjala najviac tubera? Zle živených ľudí.

Kde v minulosti zomieralo najviac detí? U chudobných ľudí, nemali nielenže poriadnu stravu, ale celkovo bol hlad.

Nebuďte naivný, že u včiel je to inak!

Suchá (a nielen tie), ktoré sú každým rokom horšie, spôsobujú hlad – keď niet medu, niet paliva… neprinesú ani peľ:

• ak je ho vôbec dosť – aj to sucho ovplyvňuje,
• otázka, o koľko poklesla kvalita,
• mnohé rastliny nedajú nič, pestrosť peľu padá.

Úľová váha je očami včelára. Bez úľovej váhy je včelár slepý.

Ojoj, koľkokrát som počul: „Ale mne nosia, ja nie som bez znášky.“ či „Ja v úli vidím prínos, pekne sa trbliece, mne na to váhu netreba.“ Ha, ale koľko priniesli?  0,3 kg za deň a spotrebovali 0,6 kg? Inak povedané priniesli, ale spotreba prevýšila prínos – čo vidí dotyčný? Iba to, čo chce a že za znášky by spotrebovali v danom čase nebodaj 1 kg/deň a nemôžu, lebo už šetria, to tiež nevidia. Ani nechcú!

Najviac medu spotrebujú samotné včely (nie včelár), výskumy hovoria o obrovských číslach. To, čo je prebytok pre včelára, je iba malá časť, ak vôbec je z čoho. Prebytok sa nemyslí to, čo sa včelám musí nechať ako zásoba (8-10 kg ak beží aká taká znáška) počas sezóny, ale čo je ešte mimo toho navyše.

„Ale ja vidím, že nosia,aha, ako lietajú.“ 2 x denne sa mladušky chodia preletieť – sú to tzv. orientačné prelety + idú sa vyprázdniť, v tom čase je obrovský pohyb. 95 % včelárov to nevie rozpoznať od znášky.
Druhá vec, čo čakajú, že tie včely budú v mŕtvolnom kľude?  
Pýtame sa známeho, máš znášku? „Neznam, ale šumne litajú.“ (Neviem, ale pekne lietajú).

Príklad: Mali sme včely na kočovke najprv na horčici a potom tam kvitla pohánka. Nemedovali, bieda ako obyčajne.
Dal som im 4 kg cesta, na váhe do týždňa – 5 kg.
Dal som im 4 kg cesta, na váhe do týždňa – 6 kg.
Dal som im 4 kg cesta, na váhe do týždňa – 6 kg.
Dal som im 4 kg cesta, na váhe do týždňa – 6 kg.
Dal som im 4 kg cesta, na váhe do týždňa – 5 kg.
V úli neostal skoro žiaden med, plásty skoro prázdne. Ani sila, nič špeciálne. 
Pohánka sa rozbehla, priniesli minimum, naokolo Sahara (sucho), už sme ich len stiahli.
Na pevnom stanovišti sme museli podnecovať menej.

Medzi rečou som to spomenul známemu. Ako slušne parafrázovať reakciu: „Čo si normálny, načo toľko cesta, ja som nič nedával.“ Nám v pohode všetky prežili aj zimu, on kupoval na jar nové. Zmenil svoj postoj? Nebuďte smiešny, až za hrob…

Niet znášky = treba podnecovať (najlepšie cestom) + neustála kontrola úľovej váhy. Začína znáška, ihneď prestať s podnecovaním. Váha sa drží na 0? Podnecovať, beží šetriaci režim. Čo chcete, aby si vyžrali všetko až do smrti?
Nechcete podnecovať invertným cestom a pod.? Tak im vráťte med, čo ste im vzali!

Zimná generácia

Zimné včely sa tvoria postupne v priebehu leta, opakujem v priebehu s tým, že najviac ich pribudne v závere sezóny.  V skratke – majú byť čo najlepšie živené a nemajú pracovať. Opakujem, čo najlepšie živené, v čo najlepšej kondícii, čo najviac zdravé! Dokonca kvalita má prevyšovať kvantitu. 

Pre zaujímavosť, vraj dlhé obdobie biedy v lete simuluje koniec sezóny a spustí predčasné vychrlenie poslednej (a tej veľkej) várky zimných včiel. Tá je živená ani „Čenkovej deti na 13. strane“ = zimná generácia reálne ani nevznikne, a potom sa včelári čudujú, že už na jeseň je úľ prázdny.

Vírusy

Je zákonitosť, že ak sa vo včelách niečo zanedbá do 2, max. 3 rokov, včelstvo zdolajú vírusy. Chovatelia/držitelia včiel, čo sa o včely prakticky nestarajú, ich zvyknú každé 2 – 3 roky meniť – kupovať, proste im padnú.
Na juhu Slovenska je vraj včelár, ktorý sa živí iba predajom odložencov, – a má stálu klientelu. Väčšina sú tí istí, cca každé 2 roky chodia po nové včelstvá, lebo im padnú – nestarajú sa. Počul som o takom „expertovi“ aj tu na východe. O včelách nevie skoro nič, nestará sa, len z nich berie a pravidelne kupuje nové. Má ale dobré znášky – kalkulačka nepustí, oplatí sa mu to. Názor si robíte hneď…

• Klieštik prenáša vírusy – treba úspešne bojovať s klieštikom. (Je to téma na hodiny a hodiny.) Aj preto sme napr. prešli na klietkovanie matiek.
• Treba kvalitnú výživu počas celej sezóny, žiadne „veď si niečo prinesú“.
• Včelám vieme dať rôzne doplnky – probiotiká, výluhy cesnaku a rôznych byliniek, reishi atď.
• Áno, ďalšie témy sú kvalitný vosk, hygiena, genetika… či čím zakŕmiť (ťaháme cukor na zimu pre včely z Litovelca – nie, nie je lacnejší, naopak (ale kvalitnejší), preto si tu iní ťukajú po čele, že čo to dorábame).

Všetko preto, aby si ľahšie poradili s vírusmi a ďalšími patogénmi.  Sú to témy na hodiny…
Pokrikovanie typu: to sú nezmysly, nič z toho netreba, toto tu nikdy nebolo… no nebolo! Časy sa ale zmenili! Nikoho nebaví počúvať, ako vám to padá. Buď sa prispôsobíte alebo sa s vami rozlúčime. Proste prirodzene odpadnete.

A nie, nik sa s vami nebude o tom hádať – majte svoju pravdu. Dočasu. Buď vám to dôjde, alebo sa z včelárskych radov vytratíte.

Pre trolov:  Sýty hladnému neverí. To, že máte nebodaj šťastie a tieto problémy nezažívate, je úžasné a závidíme. Len otázka dokedy… ale majte toľko inteligencie a pochopte, že inde je to inak.

O vírusoch a ďalších chorobách/ problémoch sa dočítate aj tu: článok.

Pár príkladov

Zima 23/24 – naše výpadky 0 %. Nehrdím sa, mali sme to šťastie.

Pri prvom stanovišti sused o 200 m ďalej – padlo mu všetko. Ostatní v obci neviem, počty nepriznajú. 
Druhé stanovište máme v obci, kde okrem nás nie sú žiadni včelári. Vo vedľajšej obci je, teda bolo včelárov asi 8 – polovici padlo všetko, druhej 50 % a to, čo ostalo, ledva žilo.
Ďalšie stanovište – v okolí tiež výpadky. Rok predtým tam padla aj jedna celá včelnica (70).
Ak s dotyčnými príde na rozhovor, tak neveria, že neboli výpadky, neveria, že sme mali med… Keď odznie len 1/10 toho, čo sme s nimi robili a čo sme im dávali, tak sme… slušne povedané vyhlásení za „chorých“, načo to do čerta robíme, to netreba …  S takými ľuďmi už ani nemienim komunikovať, načo? Patent na rozum majú…

Ja chcem diskutovať, nemusia to byť odborníci – ale musia mať niečo v hlave a niečo aj zrealizované. Preberať vzájomnú konštruktívnu kritiku, niekam sa posúvať…

Posledný klinec do rakvy

Existujú už oblasti, kde sa neoplatí včeláriť a oblastí pribúda. Včely na seba tam nezarobia, je to čistý mínus, a takto skoro nik nechce existovať.
Znášky sú úbohé, a keď tým včelám výrazne nepomáhate, „nehýčkate ich“, jednoducho o ne prídete. Včelári pôsobiaci tam dlhodobo sledujú daný jav s otvorenými ústami, „čo to…“, mysliac si, že ide o krátkodobý stav.  To nebýva skok z roka na rok, proste sa darí každým rokom menej a menej…
Rybári sú tiež len v mínuse, sú aj včelári, čo to nerobia pre € a mínus neriešia (pár včelstiev). No tí, čo boli roky a roky zvyknutí na zisk, a keď sa ešte pamätajú na zlaté časy včelárenia, aktuálny stav nevedia prehryznúť. 
S jedlom rastie chuť. Hoci majú šancu nepriaznivé okolnosti aspoň dočasne zmierniť tým, že „do včiel dajú viac“, odmietajú to, a to až s pokrikmi, „keď oni mi nedali, ani ja im nedám“.
Ruku na srdce, koľko z vás takú oblasť akceptuje a bude v nej existovať?
Máme v okrese Stropkov, Svidník obce absolútne bez včiel. Prečo? Lebo sa to tam neoplatí, a to sme v časoch, keď inde včelári hľadajú miesto, kde včelstvá umiestniť, lebo je všetko obsadené.

Príčina a následok

Ľudia s HIV nezomierajú priamo na HIV, ale na „bežné“ choroby – zápal pľúc atď. Prehnane povedané dostane ich prechladnutie, lebo prídu o imunitu. Príčinou je ale HIV.
Obdobne je to pri včelách, príčin ich stavu môže byť niekoľko, ale dorazí ich možno niečo doteraz „bežné“ – nozéma, vypukne mor, kmene MARK 2 zabíjajú skoro hneď a reálne nik ich neidentifikuje. Keby sa robili detailné testy, Slovensko by sa rozžiarilo ako žiarovka. A nielen Slovensko.
Koľko včelárov skúma až do konca, na čo mu včely padli? Hádam jedna stotina percenta (0,01 %). Veľká časť ani nevie, kde a ako to urobiť, kto mu s tým vie pomôcť. Keď sa dozvedia, že si to majú zaplatiť, už o tom v živote ani mnohí nechcú počuť, aj keď detaily nepoznajú.

Pripravili sme preto na konci článku ukážku toho, čo a za koľko si viete dať otestovať v laboratóriu v Liptovskom Mikuláši.

HP

Demonštrácia pre mladšie ročníky pomocou videohier.

Predstavte si, že včelstvo má viditeľné HP (ukazovateľ života/zdravia) ako vo videohrách. Pri založení môže mať 100 %, ale predsa nemusí – pokojne to môže byť 70 %.

• rôzne zásahy mu môžu HP odobrať alebo pridať jednorázovo
  • Podnietenie mu pridá, probiotiká pridajú,…
  • Presun pri kočovke uberie, odobratie peľu v nevhodný čas uberie,… 
• Alebo vplyv na HP pôsobí istý čas
  • hlad v istej úrovni odčíta primerane každý deň niekoľko %  (napr. slabý – 1)
  • premnoženie klieštika spôsobí odčítanie každý týždeň isté %
  • liečenie KŠ pokapom spôsobí jednorázovo ubratie HP, ale nasledujúce týždne prírastok HP
  • samoliečivá schopnosť včelstva mu pridá konštantne isté % za týždeň, násobené alebo delené môže byť stanovišťom, znáškou…  

Ak HP klesne na istú úroveň, vlastnosti včelstva sa zmenia – včelstvo by mohlo byť levelované v závislosti od HP. Dôjdeme k 0, padne.
Včelstvo môže byť navonok silné, početné, ale HP nízke… Mať takú možnosť a vidieť HP, to by sa ľahšie včelárilo.

Isto by sme sa s tým vedeli vyhrať, myšlienka ale ostáva – niečo včelstvám pomáha, niečo naopak.

Čo na záver?

Čím viac zo včiel vytiahnete, tým viac im musíte dať. Problémov včelárstva narastá, znášky miznú, prichádzajú ďalší škodcovia, pribúda škodnej v podobe priekupníkov vydávajúcich sa za včelárov. V súčinnosti s neochotou časti zákazníkov nepoznajúc hodnotu kvalitného medu primerane zaň zaplatiť pília pomyselný konár € (ekonomický) spod včelárov, čím včelárom uberajú možnosť efektívne reagovať na narastajúci tlak komplikácií. Pri tom všetkom panč v obchodoch je len drobnosť.

Včelárom neostáva nič iné len sa prispôsobiť, čím skôr, tým lepšie.

Diagnóza

Anamnéza + klinické príznaky + patologické zmeny tvoria terénnu diagnostiku. Až na ňu nadväzuje laboratórna diagnostika (laboratórne vyšetrenie) a z ich súčinnosti vzniká diagnóza.

Klinické príznaky – symptómy ochorenia, ktorými sa ochorenie prejavuje

Patologické zmeny – zmeny, pozorované v rôznych štádiách ochorenia

Anamnéza – súbor údajov o zdravotnom stave pred vlastnými ťažkosťami, informácie o zootechnických a terapeutických zásahoch do včelstva, a iné.

Diagnóza – konečné určenie ochorenia na základe klinických príznakov, patologických zmien, analýzy anamnestických údajov a výsledkov laboratórnych vyšetrení

Nižšie je uvedené čo všetko ŠVPÚ v Dolnom Kubíne vie vykonať a ponúka pre včelárov v rámci identifikácie ochorení (rok 2024).
Pre viac informácii kontaktujte ich, nie nás! Ďakujeme 🙂