O včeľom peli ste dozaista počuli, ale perga je pre mnoho ľudí stále nielen neznáma substancia, ale aj pojem. A to nehovoriac o tom, že o nich nepoznajú obšírnejšie fakty, nakoľko na internete či po popularizačných časopisoch koluje len stále ten istý súbor informácií. A to nehovorím ešte o mýtoch a nepresnostiach, čo spôsobujú už úplný chaos.
Povedzme si a prípadne dajme na správnu mieru nielen základné skutočnosti o tom, čo je teda ten peľ, čo je perga, ako sa správne užíva, ako sa získava, aké má riziká či pravidlá skladovania, ale aj zaujímavosti. Viete, že je obrovský rozdiel, či je sušený, alebo nie?
Čo je to peľ?
Peľ se súbor zrelých peľových zŕn. Peľové zrnko je mikrospóra (čiže samčí výtrus) semenných rastlín. Farba a tvar peľového zrna sa značne líši v závislosti od druhu rastliny. Peľové zrná sa tvoria v peľových komôrkach tyčiniek kvetov. Na jednej peľnici môže byť až 100 000 peľových zŕn a jedna rastlina vyprodukuje až 5 miliónov peľových zŕn.
Práve na tento peľ, ktorý sa dostáva do vzduchu, bývajú niektorí ľudia alergickí. Nie, tento peľ vo vzduchu nie je včelí peľ… Množstvo alergikov na včelí peľ je asi len 1 % z množiny alergikov citlivých na peľ vo vzduchu.
Viete o tom, že si alergici (na peľ vo vzduchu) vedia aj natrvalo pomôcť? Postupnou desenzibiláciou pomocou včelieho peľu!
Desenzibiláciu je vhodné začať približne 2 týždne po skončení peľovej sezóny pravidelným (denno-denne!) užívaním obnôžkového včelieho peľu. Naozaj užívať denno-denne, nesmie sa vynechávať. Začína sa minimálnym množstvom, ak je alergia vážnejšia, tak aj jednou peľovou obnôžkou („guličkou“). Postupne sa prechádza až na čajovú lyžičku. Ak sa chcete alergie zbaviť, tak dĺžka užívania môže byť aj 2 roky.
Čo je to včelí peľ?
Včelí peľ sú peľové zrná vyšších rastlín, zbierané včelami a určenými k výžive včelstva (čiže už pozbierané a čiastočne spracované). Dospelá včela je ako lietadlo, potrebuje predovšetkým palivo (med a z neho energiu) na svoju činnosť. Peľu konzumuje minimum. Larvy ale potrebujú veľké množstvo peľu, nakoľko práve z neho majú stavebné látky (obzvlášť bielkoviny) pre svoje telá.
Priebeh zberu včelami
Predstavte si psa, ktorý sa hodí do prachu a vyváľa sa v ňom. Obdobne to urobí včela, len sa vyváľa v peli. Včela je pokrytá chĺpkami, na ktoré sa jej peľ zachytáva. Na jednom páre nôh má niečo ako hrebene, ktorými si peľ z chĺpkov vyčeše a čo zozbiera, to postupne ukladá do košíčkov, ktoré má umiestnené na zadnom páre nôh. Ukladá, ukladá, až z toho vznikne peľová obnôžka, niečo ako gulička.
Včelí obnôžkový peľ sa získava peľochytmi, nebojte sa, podrobnosti včelárskej praxe tu riešiť nebudeme (na to máme včelársky krúžok), povieme si len princíp.
Peľochyty sa umiestňujú buď pred letáč (vchod do úľa), alebo (čo je na Slovensku častejšie) sa umiestňujú do dna úľa. V oboch prípadoch ide o to, že ak sa chce dostať včela do úľa, resp. zvyšku úľa, musí prejsť peľochytovou vložkou. Tá ma otvory natoľko úzke, že sa cez ňu včela s dvomi peľovými obnôžkami proste nezmestí. Aj keď ako nechce, jedna jej proste odpadne, prejde sitom a skončí v zásobníku.
Časom sa najšikovnejšie včely naučia trik, že najprv cez dieru prevlečú jednu nohu s peľovou obnôžkou, potom druhú nohu s obnôžkou a potom prejdú celé. Ale to je len malé %.
Obnôžkový peľ sa suší alebo mrazí.
Sušenie je najbežnejší postup, nakoľko je potom jeho skladovanie vysoko jednoduché – pri izbovej teplote, bez prístupu vzduchu a svetla. Áno, aj bez prístupu svetla – balenia, kde je vidno obsah, aby lákal zákazníka (a aj láka, zákazník si dokonca skoro vždy požaduje vidieť obsah), je vysoko chybné.
Žiaľ, sušením sa liečivá schopnosť peľu vysoko ničí, stráca obrovské množstvo biologického účinku. Po jednom roku stratí asi 75 % liečivých vlastností, po 2 rokoch je z liečebného hľadiska skoro bezcenný. Konzumovateľný (nutričná hodnota ostáva), ale liečivé vlastnosti sú, žiaľ, asi celkom preč. A ak sa ešte presuší, ach jaj.
Najlepšie, čo môže byť, je mrazenie peľu. Čerstvý práve zozbieraný peľ sa prečistí a následne zamrazí. Užíva sa priamo z mrazničky. Problémom je transport na iné miesto – buď v transportnej mrazničke, alebo v chladiacom boxe s presunom čo najskôr a znova ho dať rýchlo do mrazničky. Druhým problémom je skladovanie – musí byť v mrazničke. To sú dôvody, prečo sa mu zákazníci zväčša vyhýbajú + prečo ho skoro nik z včelárov nemá v ponuke. Musí kúpiť mraziak – €, musí platiť elektrinu – € a ten mraziak nemôže byť pod holým nebom, čiže musí byť v nejakej stavbe, ktorá prirodzene zadarmo nie je, obytný aj skladovací priestor predstavuje investíciu – €. A nie, mraziaky na seba nenaukladáte, ako napríklad sušený peľ do regála či na seba vo veľkých nádobách.
Apikozmetika
Vedeli ste, že… peľ je možné použiť v kozmetike, napr. ako dočasné tetovanie? Vyberie sa napr. iba červený peľ, aplikuje sa v priebehu týždňa každý deň na 3-4 hodiny a následne vznikne „tetovanie“? Tuk sa viaže na tuk…
Riziká peľu
Presušenie – povedali sme si, že sušením sa liečivá schopnosť peľu vysoko ničí. Niektorí ho presušia, jednoducho ho vysušia až príliš a zničia ho už úplne, a to zväčša len z toho dôvodu, aby bola väčšia istota, že sa mu nič nestane pri skladovaní (pleseň,…).
Čistenie – peľ je potrebné prečistiť. Niekedy je v ňom nečistôt minimum, niekedy, žiaľ, až-až. Môžu to byť peľové chrobáčiky alebo mravce – divili by ste sa, koľko tam druhých zmienených vie za pár hodín počas dňa naliezť, obzvlášť ak ponuka potravy v prírode poklesla (sucho…). Môžu to byť aj nejaké časti z vnútra úľa – kúsoček propolisu, viečko z bunky, kde sa práve vyliahla včela, ale aj krídlo včely či nôžka, ak došlo k nehode pri prechode peľochytovou vložkou (o tom viac v ďalšom odseku). Môže to byť aj časť tela včely, ktorá zahynula napr. pri prehliadke úľa a včely ju vynášali von, no vypadla im.
Toto všetko je potrebné z peľu dostať preč – existujú na to čističky, ale dodatočná kontrola ľudským okom je potrebná. Nám tam obzvlášť lezú mravce, ktoré ani čistička väčšinou neodstráni a musíme ich vyberať ručne, niektoré várky peľu trvá preto večnosť vyčistiť.
Ak tam nájdete drobnú nečistotu, nič sa ale nedeje. Mali sme ale zákazníčku, ktorá spomínala, že mala raz od kohosi peľ a v ňom toľko nečistôt (zjavne vôbec nečistený), až nabrala voči peľu averziu.
Plesne – peľ sa musí zbierať z úľov každý večer. Následne musí ihneď putovať do mraziaka alebo sušičky a potom musí byť dobre skladovaný. Ak je zle skladovaný, či sa ponechá dlho v zásobníku v úli, či sa niekde dlho poneviera po stole, chytí mikroplesne. Voľným okom ich nevidieť, ale už sú tam. Až po dlhšom čase je ich vidno voľným okom či je cítiť zápach plesne.
Pesticídy – tie sú väčšinou lipofilné, viažu sa na tuk a peľ obsahuje veľa tuku. Preto by sa peľ nemal zbierať na miestach, kde prebiehajú postreky rastlín. Poviete si, veď je to samozrejmé… ta, keď človek nezažije, neuverí.
Mali sme zákazníčku, teda záujemkyňu o peľ. Dala si objednávku, že požaduje skoro jarný peľ a s presným popisom botanického zloženia atď. (nikdy to neprevzala, mimochodom, nie, nič také robiť už nebudeme…), keďže jej ide o liečivé vlastnosti. Nakoľko sa rozrozprávala, uviedla, že mimochodom, aj oni majú včely, ale dookola neustále striekaná repka plná pesticídov, tak peľ predávajú iba pre čmeliaky. Dal som si neskôr tú námahu a zložito dohľadal tú (pomerne veľkú!) farmu s ich ponukou a ajhľa, tie čmeliaky majú 2 nohy, 2 ruky…
Nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Alergie – okrem toho, že sa nájde pár jedincov, čo môžu byť alergickí na včelí peľ, je dozaista viac takých, čo majú senzibilitu na konkrétny druh peľu/konkrétnu rastlinu. Čiže stačilo by im, aby neužívali peľ z času zberu, keď kvitne daná rastlina. To si ale treba overiť, nie hneď odsúdiť peľ po prvom nezdare.
Žalúdočné ťažkosti – môže sa stať, že niekoho pobolieva žlčník/žalúdok. V tom prípade treba užívať peľ s vyššou dávkou medu alebo dokonca až po jedle. Niektoré druhy rastlín (ako napr. púpava) mávajú peľové zrnká s „výstupkami“, ako keby ostrými hranami, resp. „pichliačmi“, steny proste nemajú hladké. Práve tie môžu niektorým citlivejším ľuďom spôsobovať ťažkosti. Nie, tie pele sú ok, len sa treba prispôsobiť (med, po jedle). Veľakrát stačí vydržať a po 2 – 3 týždňoch si telo zvykne. Ak ani to nezaberá, vynechať niektoré druhy peľu. Mimochodom, tieto pele majú veľký účinok pri očiste organizmu a pri chudnutí. 😉
Mletý peľ– melie sa sušený, dochádza ale k mikroprehriatiu a tým pádom k jeho ďalšiemu poškodeniu. mlieť peľ pre konzumáciu človeka je nezmysel.
Jednodruhový peľ a multifokálny – Peľová obnôžka obsahuje minimálne 95 % peľu z jednej rastliny, zbytok môže pochádzať z inej (kontaminácia – vietor…). Jednodruhový peľ môže mať špecifické liečivé vlastnosti, odlišné od iných, preto môže mať veľký význam pri liečení konkrétnych zdravotných ťažkostí. Vo všeobecnosti je ale najlepší multifokálny (mnohodruhový) peľ, čím pestrejší, tým lepšie. Jednodruhové pele sa obvykle ťažko získavajú (včely peľ väčšinou miešajú, nosia rôzny), pri monokultúrach zase býva presný opak – nosievajú zvyčajne iba jeden druh.
Čo je to perga?
Je to už včelami spracovaný peľ priamo z plástov, kde okrem iného prebehlo mliečne kvasenie. Včela do bunky postupne umiestňuje peľové obnôžky prineseného peľu (vyššie spomenutý) a hlavičkou ich utláča a postupne vrství (je to niečo podobné, ako keď pripravujú siláž na družstve). Pridáva nielen enzýmy, ale dokonca aj baktérie kvasenia (tie si vedia doniesť aj z padnutého ovocia, kompostu a ďalej namnožiť). Keď je bunka asi tak z 2/3 až 3/4 plná, umiestni na vrch malú vrstvičku medu, ktorá zamedzí prístupu vzduchu, aby prebehlo mliečne kvasenie a pretvorenie obnôžkového peľu na pergu. Takto si zakonzervujú peľ na dlhšie obdobie + je ľahšie stráviteľný, výživnejší, zdravší. Má silnejší antibiotický účinok, je lepší antioxidant, je koncentrovanejší než obnôžkový peľ, má viacej kyselín. Čerstvý (obnôžkový) peľ má ale viacej vitamínov.
Obsahuje aj mŕtve laktobacily (sú ako mŕtve zvieratá, ľudské telo ich tiež výborne využije). Áno, výskumy ukázali, že po priebehu mliečneho kvasenia hynú, preto je jedno, ak sa perga premrazí, nijako sa jej neublíži.
Získava sa buď vypichovaním jednotlivých buniek s pomôckou, ktorá funguje na princípe piestu (plást sa ušetrí), ale trvá to večnosť. Kto to vyskúšal, ten to zahodil s vulgárnymi nadávkami, že nikdy viac. Ja som bol dobrodruh a skúsil som to 2x, naozaj nikdy viac.
Alebo je ju možné získať zničením celého plástu. Ideálne sa zamrazí a následne buď primitívne rozoberá, alebo sa použije mlynček na to určený. Tak či tak je potrebné tie kúsky pergy prebrať od zvyšku vosku a prípadných košieľok – hrajete sa proste na popolušku, len žiadne holuby na pomoc neprídu. Raz skúsite čistiť a potom pochopíte, prečo má takú cenu.
Pergu je tiež ideálne mraziť, ale predovšetkým na dlhodobé skladovanie. Zvláda dlho izbovú teplotu, preto sa v pohode transportuje a aj užíva z menších balení, o to lepšie/dlhšie vydrží mimo mraziaka, ak je v chladničke. Dlhý pobyt mimo mraziaka, resp. chladu by ale dobre nedopadol.
Sušiť pergu je, žiaľ, hotový hriech a ak sa ešte presuší, je ako posypový kameň, tvrdá. Rovnako ako obnôžkový peľ (spomínali sme to) stráca na liečivom účinku.
Riziká pergy
Ako sme už uviedli vyššie pri obnôžkovom peli, je to presušenie, plesne a pesticídy. Nakoľko perga má vyššiu cenu a na Slovensku ju produkujú málo, oproti obnôžkovému peľu ju omnoho častejšie vozia zo zahraničia (asi najviac Ukrajina, hoci ide cez bieleho koňa – Litva). Snáď netreba rozoberať fakt, že býva plná kadečoho, čoho by tam rozhodne nemalo byť.
Počítajte – náklady (+zisk) pre maloobchod, veľkoobchod, náklady na distribúciu, prevoz, zisk pre priekupníka a bum – na nákup pergy už veľa € neostáva, kto by ju asi tak lacno predal… no na SK asi nik, už dupľom keď je tu produkcia zlomková a nepostačuje na pokrytie dopytu krajiny.
Stará perga a perga zo starých plástov – ak včelár nedá pozor, časť pergy môže v plástoch v úli ostať z minulého roka. Ak lieči „tvrdou chémiou“ (čo prevaha na SK áno, zahraničie radšej ani nespomínam, Boh ich ochraňuj… česť výnimkám), perga ostane kontaminovaná. Nehovorím už ani o tom, že tá stará perga nie je ktoviečo (má slabšie liečebné účinky, je tvrdá, horšie chutí).
Ak včelár pravidelne neobmieňa plásty (mal by aspoň 1/3 za rok, my vymeníme viac ako 100 % diela každý rok v plodisku u produkčných včelstiev), tak z týchto starých plástov prechádzajú „nevhodné látky“ (zbytky liečiv „tvrdej chémie“, pesticídy zavlečené do úľa kontaminovanými včelami – lipofilné látky) do pergy. Vosk je len forma tuku, perga obsahuje veľa tuku, dochádza k prieniku týchto látok v rámci matríc. Viac sa dozviete aj na https://blesabee.online/.
Jednoducho, plásty majú byť čo najmladšie (ideálne panenské) a perga odobratá čo najskôr, akonáhle je na to vhodná doba.
Čo poniektorí robia? Vyberajú pergu z extra starých, staručkých plástov určených na likvidáciu (kde aj perga je často dosť stará). Pre iných odpad, pre nich perga… ,,Nebudú predsa likvidovať dobré plásty!“ A potom prečo je niekde extra lacná, aj keď to ide od včelára… prečo je taká a onaká, prečo nejako biedne zaberá… no zdroj je dôležitý. 😉
Alergie a žalúdočné problémy sa pri perge vyskytujú úplne ojedinele, aj preto je ideálna pre deti a starých ľudí.
Pozor na zavádzanie – objavujú sa jedinci, ktorí ponúkajú pergu vo veľkom tvrdiac, že oni pergu nemrazia! No je to nezmysel a klamstvo. Ako sme si povedali, je možné ju získať bez mrazenia vypichovaním – to je ale sizyfovská práca, ktorú nik robiť nebude ani pre seba, nie to ešte na predaj, nakoľko by ste sa za ňu nedoplatili. Inak ako mrazením ju nejde dostať von… a nie vo veľkom. Nie, nemajú žiadnu zázračnú pomôcku ani technológiu. Ledaže…
Ovšem, pri umelej/fejkovej perge je to niečo iné, tam mráz netreba (k nej sa ale nepriznávajú).
„Umelá“ perga
Vedeli ste, že existuje aj nepravá, fejková perga? Perga, ktorá nebola vyrobená v úli, ale človekom, trend prichádza predovšetkým z Ukrajiny.
V skratke, pripravuje sa pomocou zmiešania obnôžkového peľu a medu umiestneného do umelých buniek (vo veľkosti včelích buniek) s pomocou termokomory. Odhaliť sa dala aj tým, že sa veľmi drobila a časť bola obzvlášť dlhá.
Podľa doterajších poznatkov bola horšia ako pravá perga pripravená včelami, ale lepšia ako obyčajný obnôžkový peľ. Uvidíme, čakáme, či nové výskumy neprinesú novinky – napr., že sa príliš podceňuje. Na pravú pergu ale zjavne nikdy mať nebude.
Riziká umelej pergy
Zámena za pravú – objavili sa aj extra lacné zdroje – a, aha ju, hrozne sa drobí a pôvod skončil zrazu vystopovaný do zahraničia. No cena nízka a ľudí láka…
Etický chov včiel a zber peľu
V skratke, etický chov včiel je chov zameraný na maximálnu úctu k včelám, s čo najväčším zreteľom na ich potreby. V žiadnom prípade nemôže ísť o vykorisťovanie včiel – včelám sa berie iba prebytok. A ak sa včelám berie, je potrebné im aj čo najviac dať. Nebojte sa, nebudem tu rozoberať celú tému, len to, čo sa týka peľu.
Áno, včely máme v dŕžave s čo najväčším ohľadom na etický chov. Peľ odoberáme len na včelnici, kde býva obrovský prebytok (vo Vyšnej Olšave, pri Prešove si to nedovoľujeme) a v čase, keď prebytok kulminuje – na jar. Obvykle sa ukončuje pred slnovratom, keď začína chov zimnej generácie a obvyklé suchá a paberkovanie. My si zber peľu vždy odpúšťame ešte skôr, čiže nezbierame ho dlho. Áno, sú včelári, čo ho zbierajú skoro až do jesene.
Peľ zbierame len u silných včelstiev a čo je dôležité, pergu odoberáme len tam, kde je jej jasne nazvyš. Mimochodom, príliš veľa pergy môže brániť v plodovaní matke, čiže odobratie prebytku je vhodné aj z včelárskej praxe (ak potom nebude chýbať).
Používame kvalitné peľochytové vložky, kde sa len výnimočne stane, že dôjde k nehode (odseknutie nôžky, krídla). Sú aj nekvalitné? To teda, že sú… potom to vyzerá ako na bojovom poli, nohy, krídla, dokonca aj hlavy kade-tade každý deň, či dorezané včely.
Ak je peľochytové dno nekvalitné, resp. s chybami, vie tiež riadne a zbytočne potrápiť včely.
Používame kvalitné sito, ktoré oddeľuje zásobník na peľ v dne úľa od včiel. Ak je nekvalitné, objavujú sa v ňom pre človeka neviditeľné priechody, očká, cez ktoré sa derú včely do zásobníka. Zvyknú sa tak potrápiť tým prelezením cez úzky otvor, až následne pomaly v zásobníku hynú. Nájsť večer čo večer minimálne hrsť buď mŕtvych, alebo práve hynúcich včiel v každom úli, kde sa zbiera peľ, je srdcervúce.
Vo výsledku je proste šetrne odobraté neveľké množstvo peľu, ktoré včelám rozhodne chýbať nebude, aj keď, žiaľ, pri maximálnych nákladoch.
Nemienime odoberať veľké množstvo, aby sme im ubližovali, aj preto nemávame obrovské množstvá, hoci oblasť na to máme.
Existujú 2 extrémy – včelári, ktorí odoberajú extrémne množstvá a včely majú potom veľké problémy. A včelári, ktorí peľ neodoberajú vôbec. Medzi nimi sú aj takí, ktorým ak poviete, že odoberáte peľ, začnú po vás vrieskať, že čo ste za hova**, či hladuje a už nemáte čo jesť, že tak moríte/trýznite včely. Existuje ale zlatá stredná cesta. Hoci až taká stredná nie je. xD
Kamarát, známy veľkovčelár má aj svoju predajňu. Bavil som sa s ním o zbere peľu a on sa vyjadril, že on už peľ nezbiera, hrozne to „katovalo“ (ubližovalo) včelám. Reku, ale veď v obchode ponúkaš na predaj peľ. „Áno, predávam, ale nie svoj. Ak dotyčnému, od ktorého ho kupujem nevadí, že si dokatuje včely, jeho vec. Ja svojim ubližovať nebudem!“ Čas na hranie sa, aby odoberal len trochu (a „zlatú strednú cestu“), nemá a peľu potrebuje veľa.
Peľ má u človeka nesmierny potenciál a prínos, jeho zber je možné vykonať s maximálnym zreteľom, aby včelám nijako neublížil a následne je potrebné vedieť ho kvalitne spracovať, ideálne skladovať a vhodne použiť, aby to malo čo najväčší zmysel. Len sa musí chcieť…
Užívanie a dávkovanie peľu a pergy
Ako sme si povedali, jednotlivé peľové obnôžky sú zložené z množstva peľových zŕn. Tie sa sušením ako keby stiahnu, uzatvoria, teoreticky si to vieme predstaviť, ako keby sa vytvorila škrupina. Takýto peľ vie telo využiť len v minimálnom množstve. Aby sme maximalizovali potenciál využita, je potrebné sušený peľ „otvoriť“. Môžeme si to predstaviť, že napučí, „nabobtná“, navlhne a škrupina sa poddá.
Ak ho konzumujete ráno, malo by stačiť vložiť rannú dávku do pohára s vodou ešte večer. Ak ho potrebujete narýchlo, tak ho viete vložiť do organických kyselín – pomarančový džús, červené víno a pretrepávať. Teoreticky za pár minút by mohol byť konzumovateľný. Dá sa použiť aj citrónová šťava. Viete si ho pripraviť aj dopredu, s tým, že ho pridáte do medu, no aspoň 3 dni pred konzumáciou a pravidelne pomiešate. Niekde sa dočítate aj o dlhších časových intervaloch, ak chcete mať istotu, predĺžte prípravu. Možností je viac, niektorí dokonca peľ pridávajú ku kombuche.
Čerstvý peľ (a mrazený, nesušený) netreba otvárať, je otvorený. Koloval názor, že ho telo nevyužije, nakoľko po kontrole exkrementov boli dohľadané peľové zrná. Neskoršie výskumy ukázali, že ostávajú iba obaly peľových zŕn, nakoľko tie majú póry, cez ktoré v hrubom čreve dôjde doslova k „vycucnutiu“ obsahu peľového zrna (pomocou baktérií v čreve) a ostáva iba obal. Viac sa viete dozvedieť aj u Dr. Stangacia.
Ak máte obavy z plnohodnotného využitia čerstvého peľu, nik vám nebráni ho tiež upraviť (med, organické kys.). 😉
Áno, môže mať zmysel otvárať aj čerstvý peľ, ak je potrebné, aby bol obzvlášť využitý už v žalúdku a tenkom čreve (ak je potrebný tam, napr. kvôli nejakému konkrétnemu využitiu – choroba…). Vhodné je ho takto otvárať pre deti, starších ľudí, pri chemoterapii (pozor, ak je predpísaná bielkovinová diéta, tak ho nesmú konzumovať), športovcov, unavených ľudí… povedzme/zjednodušene povedané, pre rýchlejší účinok. Pre bežných ľudí čerstvý peľ netreba otvárať.
Perga je otvorená ešte viac, nakoľko prebehla fermentácia v bunke plástu, s tou už dupľom netreba nič robiť. Ak by ste sa dostali k sušenej (ach jaj…), tak s tou áno.
Existuje aj tvrdenie (nesprávne, ale neriešme), že enzýmy v žalúdku zničia „obsah“ peľu. Ak sa toho obávate, existuje trik – prijímať ho na raňajky s ovocím a dostatkom vody.
Ak sa zaujímate viac o účinky a použitie peľu priamo v praxi, viete na Slovensku kontaktovať MUDr. Štefan Košlík, CSc., je/bol primárom naturálnej medicíny v Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Má za sebou desiatky vlastných štúdii a stovky liečených pacientov peľom priamo v nemocnici v kontrolovaných podmienkach.
Čo sa týka dávkovania peľu, viete si to pozrieť tu pri popise fotografie čerstvého peľu a tu pri sušenom peli.
Čo sa týka dávkovania pergy, viete si to pozrieť tu, tiež pri popise fotografie.
Ďalšie informácie máme v príbalovom letáku k samotným produktom pre zákazníkov.
K dispozícii mávame aj mrazený, aj sušený obnôžkový peľ a mrazenú pergu, stačí sa ozvať.
Naše testy peľu
Náš peľ bol testovaný v rámci istého celoštátneho projektu (aj med, ale ten sme už dávali/stále dávame na rôzne testy kade-tade). Zapojili sa do neho, prihlásili sa doň včelári z asi najčistejších oblastí krajiny. Nakoľko to bolo dobrovoľné, nemyslite si, že sa tam hlásili producenti, čo majú hoci len drobnú pochybnosť o svojom produkte. V skratke, dopadli sme v ňom veľmi pekne. Testy prebiehali na peli z Vyšnej Olšavy, kde zbierame peľ. Včelnicu si viete pozrieť tu a aj tu.
Článok „Obsah potenciálne toxických prvkov vo včeľom mede“ nájdete tu. Zhutnené výsledky zase tu. Na ďalších sa pracuje.
Obzvlášť zaujímavé by boli výsledky z oblastí zamorenými PCB látkami… Podľa posledných informácií ich bolo predovšetkým v peli veľmi veľa. Jedno zo starších meraní ukazovalo 300 – násobné prekročenie limitu… nie, nie je ani zďaleka jedno, odkiaľ peľ pochádza.
