Ako si (ne)vhodne vybrať med alebo včelára

Zdieľať tento článok

Share on facebook
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Ako si správne, vhodne vybrať včelára? Aké sú indície, ktoré vám pomôžu s výberom? Ešte jednoduchšie je upozorniť na fakty, ktoré poukazujú na nevhodnosť niektorých ponúk, aby ste nenaleteli podvodníkom, priekupníkom či proste vekslákom. Samotný článok by mohol mať aj nadpis „Pozor na vekslákov!“.

Ak nájdete fotografie včelnice z rôzneho obdobia a iný zdroj tých istých fotografií neexistuje, viete predpokladať, že je to naozaj ich včelnica.

Najideálnejšie je, ak včelára poznáte, lepšie to už byť snáď ani nemôže. Žiaľ, stále beží mentalita „Hentomu dať zarobiť? Nie, to radšej kúpim od cudzieho.“

Prečo od známeho? Lebo viete, že naozaj má tie včely (chová ich) a med by mal byť jeho. Mala by tu byť aj istá dávka jeho zodpovednosti či svedomia, že činí tak, ako tvrdí. Aj keby ste ho poriadne nepoznali, sú ďalší ľudia, čo ho poznajú. Ak môžete vidieť včelnicu, je to super. Ešte lepšie, ak lietajú včely. Poznáme prípady, keď úle stoja, ale včely tam roky nie sú alebo aspoň vo väčšine z nich nie. Ešte lepšie je, ak aj zbadáte niekedy včelára pri práci, už to napovedá, že úle prázdnotou nezívajú. Včelnice ale z oprávnených dôvodov nie sú obvykle dostupné verejnosti a veľakrát ani neviete, kde sú.

Včelnica môže byť prezentovaná aspoň cez fotografie. To už je prirodzene doména predovšetkým internetu, no ale nie sme dnes v digitálnej dobe? Rôzne obdobia počas sezóny, rôzne práce na včelnici. Bonusom je aj to, ak je tam nafotený aj predávajúci, resp. včelár v rôznom čase. Veď pozrite, koľko toho zverejníme my. Včelári sa vyhovárajú, že niečo také nezverejňujú kvôli tomu, aby im úle neukradli. Kde je ale povedané, že musia uviesť presnú polohu včelnice? Už len keď uvedú okres, ideálne obec, úplne to stačí. Veď aj na etikete na mede majú povinnosť uvádzať svoju adresu. Ak sa boja, nech to fotia tak, aby nebolo vidieť okolie, reliéf krajiny, ak je špecifický, pokiaľ sú toho názoru, že by ich podľa toho niekto našiel.

Pár striedmych nič nehovoriacich fotografií je nanič. Ak takéto fotografie nájdete na internete, hoďte ich na google, ak si toho nie ste vedomí, je tam vyhľadávač obrázkov. Behom okamihu sa vám zobrazí, či sa daná fotografia na internete nebodaj už nenachádza.   

Pozor na vekslákov!

Totálne anonymná ponuka okrem tel. čísla, na etikete nesplnená žiadna povinnosť. Fotografia včelnice pochádza z Ruska.

Anonymné profily na internete ponúkajúce širokú paletu (rôzne druhy) medov a nebodaj ešte za nízke ceny sú podozrivé. Ak ešte zverejnia krásnu fotografiu včelnice, no google vám odpovie, že je to fotografia odniekiaľ z Ruska zverejnená na hromade miestnych (ruských) stránok (oko včelára si to všimne už len kvôli typom úľov a rozmiestneniu), čo dodať.

Pre tých, ktorí úplne nepochopili význam predchádzajúcich riadkov, pokúsim sa to bližšie vysvetliť. Nami nechtiac odhalený „vekslák“ použil cudzie fotografie zo zahraničia, mysliac si, že ich nikto neodhalí, už dupľom, keďže ide o Rusko a stránky v azbuke. Google má na to ale veeeľmi jednoduchú funkciu. A ak si k tomu pozriete na Facebooku profil dotyčného veksláka, zistíte, že tých cudzích ruských fotiek použili až až. Výhovorka, že to boli ilustračné zábery, nepochodí. Nepadlo o tom ani slovo, zdroj neuvedený a autorské práva sú autorské práva.

Ten istý predávajúci, ďalšia z prezentovaných fotografií zase zo severného Poľska. Včelár na fotografii o zneužití jeho podobizne isto nevie…

Dotyčný používal na predaj súkromný profil, ktorý bol nedávno zrušený a nahradil ho nový. Pre zmenu pribudla aj fans stránka na Facebooku.
Nakoľko FB bol bombardovaný ich ponukami, a tvrdili, že sú v Prešove, nedalo mi a zakúpil som s ďalšími včelármi údajný medovicový a lesný med. Pri medovicovom sme namerali vodivosť do 80, bol to medovicovo-nektárový med. Lesný mal vodivosť okolo 20, medovicu ani nevidel. Obidva boli neskutočne tmavé, očividne niečím zafarbené. Podrobnosti ukážu až laboratórne testy. Údajne včelári pozorovali obdobné medy ťahané z Ukrajiny k nám.

Menovať stránky, resp. zverejňovať, o koho ide, nebudeme. Už teraz je možné, že sa nás pokúsi obťažovať. Snáď nie (dopátrali sme ho aj s adresou). Má príležitosť s tým prestať (hádam to pochopí…).

Podobné praktiky a samotných vekslákov či rovno falšovateľov medu včelári stretávajú už neskonale často. Väčšinou sa zatvárajú oči, niektorým už ale preto treba rovno bielu palicu… Občas sa včelári tomu postavia a poradia si s dotyčným sami, aspoň ho vyženú zo svojej oblasti. Pár príkladov poznám.
Ak je to online priestor, najpravdepodobnejšie sa len zmení stránka, fotky… Nie každý ale postupuje tak primitívne ako dotyčný odhalený. O to je to potom ťažšie.

Pozor tiež na expertov, čo sa nabehnú raz nafotiť k niekomu na včelnicu a potom foto používajú stále dookola.

Včelie farmy sa prezentujú rady

Žiadne fake (vymyslené, nepravé) profily, čo je častý jav na Facebooku – a ešte ako súkromná osoba. Má to byť seriózna verejná stránka, kde sa o včelároch dozviete čo najviac.

Na čo si dať teda pozor?

Stále ten istý predávajúci, pre zmenu si vytvorili už fans stránku. Fotografie, ktorými sa ale chváli ako svojou včelnicou sú tiež zo severného Poľska.
  • anonymný profil
  • cudzie fotografie to zaklincujú hneď
  • ak sa pozriete na adresu, zistíte, že mapa vás hádže niekam doprostred ulice (napríklad Prešov, ulica Hlavná)
  • veľmi nízke ceny
  • obzvlášť veľa druhov medu (nie ochutených, napr. s kakaom) stále dostupných (alebo väčšinou)
  • mnoho druhov v čase, keď znáška v štáte (včelári skoro nemali med) bola úbohá
  • ponuka medovicového medu, keď nikto (či skoro nik) medovicu nemal. Medovicový med je jeden z najčastejšie pančovaných medov. V ideálnych (medovicových) rokoch = asi raz za 4 roky, bola jeho produkcia 1 % zo všetkých medov na Slovensku. Posledné roky už ani to neplatí (klíma, ázijské lienky a iné faktory).
  • neobviňovať nevinných

Vedeli ste, že sa výnimočne stáva aj to, že v jednej obci (na jednom stanovišti) znášky vôbec niet, alebo je biedna a o pár kilometrov (stačia 4 kilometre) znáška bežala? Jeden včelár druhému potom ani nechce veriť. Jedno z vysvetlení mohla ukázať Farmárska revue. V reportáži bolo družstvo, ktoré si na každom kilometri umiestnilo malú meteostanicu. Pri jednej pršalo pravidelne a pri druhej bolo dlhodobé sucho, proste medzi nimi bola niekde hranica. Pritom šlo o absolútnu rovinu na juhu Slovenska. V kopcoch a rôznych roklinách je to ešte pravidelnejšie. Vezmite si také Branisko pri Prešove, na jednej strane prší a na druhej je slnečno, isto to zažil nejeden vodič, keď prešiel tunelom.

Vlastná skúsenosť. Bol nedávno taký rok, keď na jar vo svidníckom okrese snáď nikto netočil med, ale v stropkovskom to bolo lepšie. My sme mali dokonca vŕbový med, hoci nie veľa. Na jar mávame silné včely, kočujeme a pri vhodnej technológii včelárenia (použité aj nízke rámiky) sme to vedeli dosiahnuť. Vysvetlite to ale včelárovi spoza Svidníka, ktorý ma svoju pravdu.

Je ale rozdiel mať trochu medu navyše oproti iným, ako tvrdiť, že má dotyčný desiatky kilogramov v priemere na včelstvo navyše oproti iným včelárom, ktorí sú len pár stoviek metrov od dotyčného „experta“, lebo „on to vie, on vie, ako na to“. Nie všetky bájky sú pekné.

Dobrého gazdu spoznáte podľa dvora

Vravievalo sa, to isté môžeme povedať aj o včelárovi. Keď má včelár neskutočné dopustenie na včelnici, úle v úbohom stave, nedá sa od neho čakať nič viac ani v úľoch.

Ak vidíte úle pohádzané po zemi namiesto poriadnych stojanov, tak to už ani nehovoriac.

Priekupníci majú úplný raj, ak bol rok slabý na med ako 2020

Aktuálne beží včelárskymi skupinami… obraz si urobte sami.

Údajne často inzeruje na bazoši.

Ďalšie články

Adopcie úľov u nás

Čo to vlastne je adopcia úľa? Ako začali adopcie úľov u nás? Ako to prebiehalo? Čo sa stalo s projektom Adoptuj si úľ? Bolo to výhodné pre včelára?

Zobraziť článok >
Scroll to Top