Správna cena medu, akú hodnotu má med?

Zdieľať tento článok

Share on facebook
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Aká je správna cena medu? Koľko by med mal stáť? Ako to, že púpavový med nie je med, ale aj tak stojí podobne? Zákazník ovplyvňuje to, čo sa predáva.

Môže si med dovoliť každý? Kupuje ho každý, čo si ho môže dovoliť? Aké sú (nielen naše) negatívne skúsenosti so zákazníkmi?

Skôr, než sa do čohokoľvek pustíme, položme si otázku: Ako je vôbec možné, že ceny medu sú tak rôzne?

Správne by mala mať otázka  dve roviny. Cena medu u obchodných reťazcov a rôzna cena medu medzi samotnými včelármi. Než budete pokračovať, prečítajte si uvedené články, tento na nich nadväzuje.

Aby sme sa vedeli orientovať

10 € za 1 kg ,,obyčajného“ medu, vzácnejšie medy pochopiteľnejšie za viac.

„Vhodnú“ cenu medu už nastavila Mária Terézia a na tom sa nič v priebehu času nezmenilo. Koľko stojí 1 kg kvalitného masla, toľko 1 kg medu. Pod 10 € kvalitné maslo nenájdete. Ak niekto nesúhlasí, tak nevie alebo si už nepamätá, čo je kvalitné maslo.

Cena medu v Poľsku beží od 10 €, je to snáď jediná potravina, ktorú nevozia k nám, ale od nás. Cena medu v Číne beží medzi 7 – 8 €. Nie, to, čo vyvážajú nie je med, včelu to nikdy nevidelo.

Púpavový med nie je med

Nájdené na Facebook Marketplace, pôvodné, bez korektúry. Takých ponúk bolo na FB už neúrekom. A ešte ako sa dotyčných predajcov poniektorí zastávajú, ach jaj.
Nájdené na Facebook Marketplace, pôvodné, bez korektúry. Takých ponúk bolo na FB už neúrekom. A ešte, ako sa dotyčných predajcov poniektorí zastávajú, ach jaj.

Predávať púpavový med (čo nie je med! a ani sa tak nesmie označovať) a ešte za obdobnú cenu ako med, je hanebné. Je to obyčajný cukrový roztok, ktorý je ešte na dôvažok škodlivý. Napriek tomu má svojich zákazníkov a zástancov. Za akú cenu má ísť potom med?

Nezabúdajme: Med je prírodná sladká látka produkovaná včelou medonosnou (Apis mellifera) z nektáru rastlín, výlučkov živých častí rastlín alebo výlučkov hmyzu cicajúceho živé časti rastlín, ktorý včely zbierajú, pretvárajú a obohacujú vlastnými špecifickými látkami, ukladajú, zahusťujú, uskladňujú a ponechávajú v plástoch, aby vyzrel. (Vyhláška č. 41/2012 Z. z., § 2)

Med je iba od včiel, nikde inde sa pojem med nesmie používať! Môže sa to nazývať púpavový sirup, púpavová mňamka pani neznalej, ale nie púpavový med. SOI-ka to vie vysvetliť raz-dva.

Lokálnosť, lokálnosť

Viete, ako to beží vo Švajčiarsku. Ak tam potrebujú niečo kúpiť, skúsia to najprv u susedov, potom v rámci svojej obce, najbližšieho mestečka, okresu, kantónu, prípadne ďalej. S dôrazom, aby to bolo ich, národné. Až potom sa pristupuje ku kúpe zahraničného produktu alebo zahraničného nákupu.
U nás? Prorok nie je doma nikdy prorokom. Bože chráň nakúpiť od niekoho nablízku, ešte jemu dať zarobiť? Aj preto sme asi tam, kde sme. Načase je to zmeniť.

Zákazník ovplyvňuje to, čo sa predáva

Kamarátov výrok. Pôvodný, skoro bez úpravy.
Kamarátov výrok. Takmer bez úpravy.

Reportáž z Farmárskej revue

Slovenskí obchodníci požadujú podradný produkt, pretože ho chcú čo najlacnejšie, lebo to vyžaduje zákazník. Čo požadujú, to je im dodané. Poľskí producenti za nič nenesú zodpovednosť. (paraf.)

Ak u vás chcú tie horšie produkty (na Slovensku), tak prosím, nie je to náš problém (poľský). (paraf.)

Pozrite si od od 7:12 až 8:20 min. Hoci v reportáži nejde o med, to isté by sa dalo povedať o mede.

Med je liek

Med obsahuje hromadu látok, liečivých látok. Cukor nič. NIČ. Falšované medy sú na úrovni cukru, zničené medy od toho „ďaleko neutekajú“.

Med má nesmierne pestré zloženie, je to liek. Cukor je iba cukor.

Ak chcete kvalitu, naučte sa akceptovať primeranú cenu.

Pozrite si ďalšie 3 články: Ako si nájsť vhodného včelára? Prečo sú ceny medov u včelárov rôzne? Med a obchodné reťazce.

Zákazníka väčšinou nezaujímajú znášky (ktoré sú z roka na rok horšie, je to katastrofa), nezaujímajú ho choroby včiel (vírusy decimujú celé včelnice), nezaujímajú ho iné problémy včelárov, zaujíma ho predovšetkým cena. To je ale cesta do záhuby…

Netuší, aké sú obrovské náklady, nevie a často nechce vedieť, aká je to ťažká drina a predovšetkým si to málokto vie vôbec predstaviť.

Nie, nemienime nikomu rozkazovať, čo má kupovať, nikoho nechceme nútiť ani presviedčať. Nejde ani o propagáciu nášho, doslova nášho medu. Tú maličkú produkciu rozpredáme tak rýchlo, že ani nevieme, ako. Ide len o úprimné zamyslenie sa…

Sú ľudia, ktorí na to nemajú.

Áno, sú. A vždy boli a očividne ešte dlho budú. Nemôže sa im nik diviť, že si to nemôžu dovoliť. Nerovnomerné rozdelenie bohatstva vo svete je strašná krivda.

Jediné, čo môžem poradiť v takom prípade je, že namiesto dvoch „akože medov“ z reťazcov nech si kúpia radšej jeden od včelára a k tomu 1 kg cukru na osladzovanie iných vecí. Urobia lepšie.

Viete o niekom takom? Kúpte mu med a obdarujte ho. 🙂

Paušalizuje sa, obzvlášť za klávesnicou ľahko. Viete takých ľudí rozoznať?

Sú ľudia, čo by na to aj mohli mať, ale priority…

Ja na to nemám, kde taký drahý med. Pritom, ako to pán hovorí, fajčí cigaretu. Denne vyfajčí jednu, dve škatuľky.
Ak ešte v taške terigá pár pív na dnešný deň, má očividne priority niekde inde. Jeho voľba, ale nech netvrdí, že na to nemá.

To si nemôže dovoliť kúpiť jednu, dve fľaše na celý rok? A ako sa vám zrazu množstvo tých, „čo na to nemajú“, zmení.

Existuje množina dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, lebo odmietajú pracovať. Radšej si „dovolia“ minimum, aby prežili. Prežili tak, aby nemuseli ísť pracovať.  Hold, niekto má zmysel života inde. (Prosím, neskúšajte za to na mňa útočiť, nie som sám, čo pozná hromadu takých prípadov.)

Sú ľudia, ktorí na to majú, ale nedajú.

Áno, slobodná vôľa, slobodný výber, otvorený pestrý trh. Nie je nikomu čo zazlievať. Alebo žeby?

Aké sú (nielen naše) negatívne skúsenosti so zákazníkmi?

Možno sa vám budú nasledujúce odseky nepríjemne čítať, ale ak padla kritika na včelárov, patrí sa pozrieť aj na druhú stranu – ich zákazníkov. Áno, môže to byť náš subjektívny pohľad. Nie, nebol zvyšok článku písaný v hneve, aj keď, žiaľ, ofenzívne môže pôsobiť, ospravedlňujem sa vopred. Cieľom je poučenie a umožnenie si vytvorenia nadhľadu nad celou problematikou.

Včelárenie nie je veru med lízať.
Včelárenie nie je veru len med lízať, je to ťažká drina.

Kamarát včelár, už v dôchodku, malý nízky prekvapivo čiperný dedko býva v byte na druhom poschodí. Včelnicu má pri meste. Pravidelne pozoruje o dosť mladšieho (áno, zdravého) suseda vysedávať na balkóne. Resp. skôr on pozoruje jeho. Pozoruje ho ešte aj vtedy, keď sa vláči s konvami medu (veľkými riadne ťažkými nádobami) z auta dnu a následne po schodoch hore. Ešte mu to príde vtipné, nakoľko to vyzerá, že sa s tou konvou už-už zakotúľa. Pomôcť mu? Ale  no! Ešte všakovaké výsmešné poznámky. Keď si však prišiel pred Vianocami pýtať med a dedko mu povedal, že za 7 €, tak či je normálny, kde tak draho. A nasledovalo vyjednávanie, či kamarátovi susedovi nedá lacnejšie. Pozorovanie a výsmech pokračuje naďalej, akurát keď pýta med, dostane už odpoveď, že dedko nemá. Komukoľvek, kto tomu dedkovi včelárovi pomôže, sa dedko veľmi štedro odmení, nielen jeden med by mal ten sused zadarmo. Ale on o tom nevie, to by musel aspoň raz pomôcť.

Sezóna. Otec makal deň čo deň, najprv v práci, potom pri včelách. Či je víkend alebo nie. V sobotu sa cez deň zastavil na pivo, pri pulte pomaly na ex, nie je čas. Pokriky z početného osadenstva: „Prečo si nesadneš, prečo sa tu neukazuješ, to sa tu nemôžeš zdržať?“ A rôzne iné posmešné reči. Prišla jeseň, zo spomenutého početného osadenstva sa začali ozývať: „Chcem med. Za koľko? Si robíš žarty, kde tak draho!“

Neocenená práca

Tak my sa nemáme kedy najesť (cez sezónu nie je nič zvláštne, keď obedujem o 19. či 20. hod.), sa zastaviť niekde, vyspať, padáme z nôh a dotyční si vyvaľujú zadky a ešte krútia nos nad cenou. Ideálne, keby dostali zadarmo. No ale…

Takýchto príhod máme za obrovské priehrštie. Pomôcť nie a oceniť cudziu prácu tobôž nie. 🙁 Ak má niekto iný pracovať za almužnu, prečo nie aj dotyčný?

Pani si na trhoch obzerá ponuku. „To máte aké drahé!“ -„Pani, vezmem Vás na brigádu. Dostanete 1 € na hodinu, snáď by ste viac nechceli, to by ste boli aká drahá?!“

Párkrát sme predávali na trhoch, v ponuke sme mali aj ochutené minimedíky. Mali sme aj ochutnávku, deti za nimi šaleli. Častý obraz – dieťa len šmykom ťahali preč, tak chcelo med, ale nie, nevzali mu ho. O hodinu mali cestu okolo nás naspäť, obvešaní cukrovou vatou, gofry, obrovské lízanky, wafle atď. Dieťa zelenkasté, už to pôjde asi aj von… Ale medík nie, kde toľko dať za med (3,5 €). Obdobný obraz sme mali tiež neraz, keď dieťa viedli už okľukou okolo nás, aby si nás radšej ani nevšimlo. Pri ceste naspäť nielen ruky plné blbostí. Radšej mu dať samé nezmysly, než ho naučiť na med, keď si samo pýta.

Niektorí ľudia sa vedia rýchlo uraziť.

Pani si na trhoch obzerá ponuku. „To máte aké drahé!“ „Pani, vezmem Vás na brigádu. Dostanete 1 € na hodinu, snáď by ste viac nechceli, to by ste boli aká drahá?!“ A pani už odchádza urazená.

Škoda, že sa včely nevedia oceniť samé, len pracujú a pracujú až sa upracujú k smrti.
Škoda, že sa včely nevedia oceniť samy, len pracujú a pracujú, až sa upracujú k smrti.

Požehnane včelárov už zažilo, keď susedka, kamarát či niekto z rodiny zahlásil: „Po koľko máte med? Aha, a susedská/kamarátska/rodinná zľava by nebola?“ „Pani/Jožo/teta, a čo tak podporiť suseda, kamaráta, rodinu a dať ešte niečo navyše?“ (Kompromis je normálna cena.) A dotyčný, dotyčná je už urazený/á.

A hojne skúseností majú včelári aj so známymi, kolegami z práce a podobne, keď majú (kupujúci od včelára) zaplatiť 8,5 €. „Osem, nie?“ (V zmysle, čo tam 50 centov. No skúste to povedať štátu, účtovníctvu a 50 centov bežne na zemi nenájdete. 50 centov k 50 centom a postupne sa zbiera.) „A čo tringelt? Rovno deväť, nie?“ A už známy, kolegyňa a podobne treští oči, čo si to ten dotyčný dovoľuje.

Niekto to robí (ozaj?) nevinne, „veď som sa len opýtal“… niekto ale cielene a zákerne.

Pán chce kúpiť vosk, veľa vosku, no nie za uvedenú cenu, ale za „pár drobných“. „Nie, vosk je náš, 3x ho perieme, nemá zmysel ho za toľko predať, to ho radšej dám na medzistienky.“ Tie náklady a otročenie pri tom má byť zadarmo? „Hľadajte inde, sú ponuky na nete, nájdete lacnejšie.“ Ešte mu nájdem a pošlem ponuky. Nie a nie, on chce proste vosk od nás, máme ho 3x pratý (čistený bez kyselín), on chce vosk náš, ale za cenu, ako povie on (almužnu). To už hraničí s obťažovaním.

A cenu vyhráva pani, ktorá si na trhoch kupuje jeden malý med a dožaduje sa aspoň 50-centovej zľavy a tiež k tomu darčekovú taštičku ako darček. A nakoľko nesúhlasíme, začína zvyšovať hlas, aby upútala pozornosť ľudí navôkol a takýmto nátlakom sa nás snaží donútiť vyhovieť jej. Samozrejme, sme nevyhoveli, tak prišiel pokrik „Takýmto  prístupom nepochodíte.“ „Pani, s prístupom, aký žiadate Vy, to môžeme rovno zabaliť. Môžem Vám predať zafarbenú cukrovú vodu za polovičnú cenu, ak je pre Vás podstatná iba cena“. A pani už odchádza urazená. Pani na úrovni, krásne oblečená, upravená, dáma, dokiaľ nepredviedla to divadlo.

Poučenie pre dotyčných: „Skúste sa nabudúce handrkovať v lekárni alebo samoobsluhe.“

Existuje jeden príbeh, v ktorom si  pani ráno kúpi vajíčka na trhu od starej babky. Babka je opísaná ako chúďa, ale pani ju prakticky donúti predať vajíčka hlboko pod cenu. Celá je natešená, ako výhodne nakúpila. Večer ide na večeru, dá čašníkovi obrovský tringelt a v noci zaspáva s pocitom, aký je ona úžasný človek.

Áno, pocity po dočítaní sú všelijaké. Cieľom ale nebolo rozdúchavanie rozhorčenia, len zamyslenia sa, ako to beží a kam smerujeme.

Ďalšie články

Adopcie úľov u nás

Čo to vlastne je adopcia úľa? Ako začali adopcie úľov u nás? Ako to prebiehalo? Čo sa stalo s projektom Adoptuj si úľ? Bolo to výhodné pre včelára?

Zobraziť článok >
Scroll to Top