Rôzne ceny medu u včelárov

Zdieľať tento článok

Share on facebook
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email
„Naše“ slovenské medy sú naj. 🙂

Prečo majú včelári tak rozdielne ceny medu? Prečo môžeme nájsť med u včelára za veľmi nízku cenu alebo naopak vysokú? Čo všetko ovplyvňuje cenu medu? Ako to, že nájdete med za 4 – 5 € a vedľa u iného za 9 – 10 €? Je za tým viacero faktorov a, žiaľ, nie všetky sú pozitívne. Chtiac-nechtiac sa tu objaví aj kritika. Marketing či dopyt vs. ponuku tu riešiť nebudeme.

Článok je dlhý, vynechať niektoré veci by ale pripomínalo vytrhnutie z kontextu. Aj to nie je spomenuté všetko.

Už teraz je mi jasné, že sa ma voľaktorí včelári za tento článok pokúsia „ukrižovať“, príde spŕška kritiky. Skríknuť „Cisár je nahý!“ je neraz považované za najväčší hriech. Namiesto toho, aby sme ukázali do vlastných radov a urobili nápravu, sa žiada, aby kritici strčili hlavu do piesku a čušali. Snáď len trafené husi zagágajú.

Žiadne investície

Jav bežný prevažne u starých včelárov alebo tých, čo po nich dedili. Preto môžete zbadať med aj po 4 – 5 €.
Medomet, sitá, nádoby pod medomet a ďalšie vybavenie bolo nakúpené pomaly ešte v povojnovom období, a to si nerobím žarty. Dnes je predpísaný štandard nerez, buďte si istí, že nerezové to nie je. Miestami zhrdzavené, medomet natretý všakovakou farbou len nie určenej pre styk s potravinami, a aj keď, sotva tam drží. Samotný SZV vyzýva dlhodobo k tomu, aby včelári prešli k vybaveniu, aké sa požaduje a poukazuje na tento problém.

Výrok včelára na internete – pôvodný, bez korektúry

Úle 30 až 40-ročné, prehnité tak, že bežne ich prstom prerazíte skrz-naskrz. A to ste ešte nevideli namiesto úľa starý mrazák. Kamarát chodí „liečiť“ včely Vatom (istým prístrojom) k tým, čo ho o to požiadajú. Ročne prejde (a ľudí na to určených na Slovensku je viac) desiatky až stovky včelníc. Keby ste tušili, s čím všetkým sa stretáva. Humus. „Úle“ schopné jedine na vatru, zapálenie.
Úle a vybavenie nakúpené často ešte v minulom režime, v dobách, keď bola cena nielen pomerne výhodná, ale predovšetkým sa včelárilo neskutočne ľahšie. Znášky medu boli aj niekoľkokrát hojnejšie ako teraz, a to s pevnou vysokou výkupnou cenou od štátu. Nebolo potrebné ani fľašovať med, len ho umiestniť do obrovskej nádoby a vyložiť pred dvor. Štátny výkup poň prišiel. Ďalšie produkty detto. Dnes už len o týchto časoch snívame a závidíme.

Výroky včelárov na internete – pôvodné, bez korektúry

Keby to ostalo len pri tom. Včelie plásty je potrebné pravidelne meniť, ideálne každý rok alebo aspoň každý plást vymeniť raz za 2,5 roka. „Expert“ chytí plást čierny ani uhoľ do ruky, pozrie cez neho do svetla, sotva niečo presvitá a zahlási, že ešte môže byť. No a čo, že ten plást má 8 rokov, a? A toto správanie, konanie je rozšírené ako mor… a už keď odznel pojem mor, práve včelí mor (americká hniloba) má v takýchto plástoch raj. Pravidelná obmena včelieho diela je základ zdravia včiel, prevencia proti chorobám. Sú aj druhy vírusov, ktoré sa držia v plástoch. Dotyční si ale nedajú povedať. Tmavý starý plást negatívne ovplyvňuje aj chuť medu. O tom, že by tam prebehlo nejaké čistenie rámikov, úľov, pomôcok, aby sa uplatnili hygienické postupy, len fantazírujte.
Sú starí včelári, ktorí tak konajú, resp. teda nekonajú pre svoj vek, už nevládzu, ale včely chovať chcú. Tak nech chovajú 2 – 3 úle, aby to zvládali, nie 12 či 20, alebo nebodaj viac. Oj, ale rodina chce med, aj predať treba… A sme doma. Ak ale takto konajú ľudia, ktorí vládzu, mladí ľudia, ako sa vraví, už len ruky lámať.

Aby som nekategorizoval, kúpil som odložence z veľkochovu, viac ako polovica plástov bola ako čierny betón. Som názoru, že väčšina veľkochovateľov si ale takíto risk dovoliť nemôže.

Pár príkladov zo života

V úli by sa mali držať iba svetlé plásty, čierne ani uhoľ tam nemajú čo robiť. Na fotke sú plásty tzv. žemľovej farby, výrazne svetlé.

Jeden včelár odo mňa kupoval odloženca. Úľ priniesol skôr, nechal na dvore, keď som nebol prítomný. Po tom, čo som ten úľ otvoril, „bože, odpusť mu…“, bordel. Tu sa ešte dozviem, že tomu včelárovi padlo (zahynulo) 34 rodín, no ani sa nedivím. Myslel som, že možno nedávno začal, prešvihol to, nerozumie sa dosť, nepoznal som ho. Keď prišiel, v dobrej vôli mu vysvetľujem, že musí dodržiavať istú hygienu, dávam mu dokonca príručku o hygiene. Pán sčervenal, chytil zúrivosť a začal po mne vrieskať, že čo si to, poviem to slušne, mladý dovoľujem poúčať ho, on včelári 30 rokov. Padli mu včely iba pre to, že mal isto zlé (chybné od výroby) liečivo. To je tá istá hláška medzi včelármi, ako keď žiak povie učiteľovi, že mu pes zožral domácu úlohu.

V nemenovanom okrese istý včelár absolvoval štúdium v SOŠ pod Bánošom (odbor včelárstvo). Nakoľko sa tam naučil hromadu nových postupov a štandardov, rozhodol sa, že bude o nich učiť aj včelárov z okolia (okresu). Podnikal „včelárske soboty“ (včelári poznajú včelárske nedele), keď si ostatných včelárov z okresu hromadne pozýval k sebe a ukazoval, ako sa to má správne robiť. Áno, aj čo sa týka hygieny. Výsledok? Vykašľal sa na to, nielen, že ho nepočúvali, ešte ho nútili robiť tak, ako robia oni. Týmto pána pozdravujem a cením si jeho snahu.

Hovorí sa, tvrdohlavý ako baran. Dá sa povedať aj tvrdohlavý ako včelár. Slušne sa tomu hovorí, že včelári sú veľmi konzervatívni.  

Liečenie

Včely treba aj liečiť, to je ťažká polemika na dlhú tému. Povedzme v skratke, že je tu ekologickejší variant, kde je potrebné mať aj nejaké znalosti alebo si siahnuť hlbšie do vrecka, či dokonca aj aj. Mnohé postupy zaberú dokonca ešte aj veľa času. A potom je tu tzv. tvrdá chémia, ktorá je lacná alternatíva, resp. štandard, ktorý ešte stále beží, hoci sú početné hlasy, aby sa od nej upustilo, lebo je to cesta do pekla. Klieštik si získava čoraz väčšiu rezistenciu a tie negatíva „tvrdých“ liečiv sú ohromné. Je tam ale potrebné dodržať aspoň predpísaný spôsob aplikácie a množstvo, resp. počet aplikácií.

Čo ale rôzni pochybní „experti“ páchajú? Nakoľko je „tvrdá chémia“ lacná, natlačia tam toho často omnoho viac než je predpísané, „veď pre istotu“ a ešte opakovane „keby náhodou“. Lenže sa používajú aj neschválené spôsoby aplikácie, akým je Furreto. Prístroj, ktorý ako nosič účinnej látky používa spaľovanie mediciálneho oleja, je to obdoba toho, ako keby ste strčili výfuk z auta do úľa. Olej sa zráža v úli a včely si pri čistení leptajú cuciaky. Prístroj bol vyvinutý na hubenie líšok v norách, doslova sa vyplynovali. To nie je určené na jemné dávkovanie liečiva. Ukrajinci, odkiaľ sa prístroj často ťahá, nechápu, na čo je včelárom u nás, veď oni tým hubia potkany.

Bol som na prednáške v istom okrese, prišiel prednášať pán zo zväzu. Super prednáška, keby sa „nebol pochválil“, že lieči Furettom. ,,Veď aj vy tu liečite Furettom, kľudne dvihnite ruky.“ Prišlo mi zle, keď sa dvihol ten les rúk. Hádam 90 %, no nech vám n… A to existuje „rozumnejšia“ alternatíva v podobe Grifina, kde nosná látka je iba voda. Či klasické predpísané postupy.

Na včelnici má byť poriadok. Gazdu spoznáš podľa dvora, včelára…

Gazdu spoznáš podľa dvora, dobrý gazda má poriadok. O včelároch by sa dalo povedať to isté. Ak vidíte úle položené na starých školských stoličkách, naklonené viac než šikmá veža v Pise či uložené na kolíkoch, kde by ste sa divili, ako samé kolíky o sebe môžu vôbec stáť, nie to ešte s úľom. Alebo nebodaj uložené na zemi, nič dobré to neveští. Úle by mali byť aspoň 30 cm nad zemou, inak je tam minimálne riziko zvápenatenia plodu. Poriadok má byť na celej včelnici, nemá vyzerať ako smetisko. Myši tiež veľmi rady navštevujú včelnice a hľadajú niečo dobré pod zub či miesto na hniezdo. V neporiadku sa im darí.

Čas

Včelári potrebujú pochopiteľne fungovať ekonomicky, nemíňať pri včelách viac času než je potrebné. Čím je včelár skúsenejší, tým menej času pri včelách potrebuje stráviť. Ale rôzni „experti“ čas strávený pri práci a námahu úplne minimalizujú, totálne pod pomyslenú hranicu. Vyššie spomenuté veci vám snáď dajú istý obraz, tým myslím nedodržiavanie obmeny diela (výmena včelích plástov), neporiadok, absencia hygienických opatrení, prehnité úle. Všetko si vyžaduje čas a námahu a takto sa neinvestuje ani čas, ani námaha.

Rozrušovanie zimných zásob, aby boli prednostne spotrebované.

Na jar je potrebné prebytočné zimné zásoby odobrať a pri tých, ktoré ostávajú v úli, zabezpečiť, aby ich spotrebovali, napr. rozškrabaním. To by si ale vyžiadalo čas a námahu, čo ste, toto nie… „veď ony (včely) si poradiaaaa“. Žeby sa dotyčný trochu ponamáhal, ani náhodou. Tu je ale riziko, že sa zimné „umelé“ zásoby môžu dostať do medu. Odpoveď, ktorú som raz na to dostal, ma posadila: „no a, bude viacej“ („medu“, kontaminovaného umelými zásobami, zmiešaného…).

Suma sumárum, ak sa investuje minimum financií alebo nebodaj žiadne v dĺĺĺhodobom rozpätí, ak sa včelám venuje absolútne minimálny čas a námaha, tak potom aj tých 4 či 5 € za veľkú fľašu medu predstavuje čistý zisk. Bodaj by nechodili tí včelári vysmiati od ucha k uchu.

Ak si vezmeme včelára, ktorý práve začína a chce to robiť naozaj poriadne, má neskutočne veľa investícii (len pre hmlistý obraz si to môžete pozrieť tutu), a predáva med po 8, 9 či 10 €, má len fatamorgánu nejakého zisku. Bude to trvať roky, kým sa mu to vráti. Ale ak je ešte k tomu v zlých znáškových podmienkach (tých je na Slovensku mnoho, taký okres SP, SK a niektoré iné sú na tom ešte horšie), tak sa možno ani návratu nedožije. Nie je to iba o počiatočných investíciách.

Aby som nikomu nekrivdil, sú včelári, ktorí predávajú med „z presvedčenia“ za nižšiu cenu, resp. predávajú za rovnakú cenu už roky. Ako sa vyjadril jeden pán v rokoch, „mne je to už jedno“. Alebo je tu aj stav, že ho nevedia predať za vyššiu sumu, respektíve nemajú komu.

Znášky

Ako odznelo, sú oblasti, kde sú znášky úbohé. Vezmime si napríklad okres Stropkov, sú tam obce, kde absolútne nikto včely nechová. V oblastiach, kde sú dobré znášky, by včelári za to vraždili, dochádzali by tam desiatky a desiatky km. V inkriminovaných obciach by bolo pre mnohých včelárenie za trest.

Príroda si zaslúži opeľovačov v každom kúte krajiny. Ťažko hľadať väčší poklad ako pestrú biodiverzitu.

Moja otázka znie, „to si príroda v tých miestach nezaslúži opeľovačov“?

„Ja ale včely nechcem chovať pre zisk, peniaze nie sú problém.“ No to je krásne a povedal to už nie jeden, a zistil, ako šeredne sa mýlil. Môžete si dovoliť neustále dotovať svoj koníček? U rybárov či poľovníkov je to bežné, a hoci aj včelárenie je relax, tu musíte aj poriadne makať. Nemyslíte si? Nech sa páči, začnite a pochopíte. 😉 A aj vklad môže byť väčší.

Ak by niekto predával med pod cenu, lebo nepotrebuje peniaze, asi by sme ho mohli nazvať filantropom a držať mu palce. To ale väčšina asi nechá radšej ten med včelám a má menej námahy.

„To nemôžete tam (v tých inkriminovaných miestach) včeláriť len tak pre prírodu?“  Nech sa páči, začnite. „Nevčelárim, nemám na to čas.“ A iný má mať na to čas? Tak ho zaplaťte, náklady + ušlý zisk. A sme doma…

Ak sa včelári v oblastiach so slabými znáškami, mal by byť daný včelár podporovaný a nie sa ešte s ním handrkovať na cene medu.

Potom tu máme oblasti, kde sú znášky naozaj bohaté. Miestami až „včelárske eldorádo“. Ide prevažne o juh Slovenska, aj keď to nie je presné a ani úplné.

Môže si ho dovoliť predať za menej

Ak včelár „v dobrej“ znáškovej oblasti robí to isté, čo včelár v „zlej“ znáškovej oblasti, no má niekoľkokrát viac medu, môže si ho dovoliť predať aj za menej. Ak je navôkol ešte mnoho iných včelárov, a tí majú tiež veľa medu, môže byť potom problém predať med a cena ide dole. Práve odtiaľ sa aj najčastejšie dostáva med do výkupov.

Môže sa v „dobrých“ znáškových oblastiach objaviť negatívum? Môže, pozor, ale nemusí. Čo môže byť zlé? Pesticídy, sú to obzvlášť oblasti s vysokou poľnohospodárskou aktivitou. Nebudem to rozoberať, uvedomte si ale, že nelegálne postreky za letu včiel nie sú nič nové, stačí sledovať médiá. Pre rozšírenie obzorov si môžete pozrieť aj toto.

V Maďarsku sa, žiaľ, neštítia používať antibiotiká (na potlačenie chorôb včiel a stimuláciu pre vyšší výkon), samozrejme, u nás sú zakázané. Tento trend prešiel hranice a prekročil pomyslenú hranicu medzi včelármi. Objavilo sa mnoho verejných správ, že aj poniektorí naši včelári na juhu Slovenska prebrali tento trend. Napr. po kočovke našli na stanovišti po danom „včelárovi“ okrem iných smetí aj zbytky obalov od antibiotík. Čierne ovce, ktoré kazia meno.

Čísla, čísla, všetci nezainteresovaní chcú čísla a potom prídu k mylným, bludným a snilkovským predstavám, ako to je veľa medu. Čo už, nech sa páči.

Priemerná znáška na Slovensku je okolo 25 kg.

S kočovkou máme v priemere 20 kg medu za rok, v roku 2019 približne 22 kg, rok predtým 18 kg. Hádam 6 – 7 rokov dozadu bol rok, keď sme nevytočili nič. NIČ! Mnoho včelárov v okrese vtedy prišlo o včely, lebo vytočili a včely postupne zahynuli. Sú dokonca oblasti, kde priemer je približne 10 kg.

Výrok včelára na internete. Pôvodný, bez korektúry.

V dobrých oblastiach je to 50 kg, dokonca aj 60 – 70 kg. Vystreľuje to aj vyššie, hlavne pri kočovke. Kamarát, známy včelár na Slovensku, máva „už len“ 70 kg, tvrdí, že je to slabé, vraj to bývalo lepšie, mával po 100 kg na včelstvo. Keď som mu povedal, že s kočovkou sme niekde pri 20 kg, došiel k dojmu, že nie som normálny, veď to nemá zmysel. Mnohí nás majú za hlupákov, ako sa dá takto existovať. Ťažko, čo sa máme teraz totálne presťahovať?

Nedávno (2020) zdieľal včelár z juhu príspevok, že asi skončia, bola to bieda, zo slnečnice mali len 6 kg (mali aj iné znášky, lepšie). Boli sme na slnečnici 3x, najprv sme mali asi 3 – 4 kg a potom 0 a 0, slovom nulu a nulu. Sadili akýsi nepodarok na biopalivá, s čím sa, samozrejme, nepriznali. A takýchto skúseností máme ajajaj. 6 kg zo slnečnice, to by sme boli akí šťastní. Hold, na biedu sa ťažko zvyká.

Včelári klamú

Priznať úhyn je pre niektorých nepredstaviteľné.

Priemerná znáška na Slovensku je ozaj len orientačná, niet dostačujúcich údajov. Nielenže sa poriadne nezbierajú, ale aj včelári klamú.

Jedni sú chválenkári, odmietajú sa priznať, ako málo vytočili, ak daný rok vôbec niečo. Proste ako u rybárov, tááááku veľkúuu rybu som chytil. A ja ééšte väčšiu. Poznáte ten vtip, nie? A tretí chválenkár ich prebije: „Ladil som na brehu rádio, chytil som Kuvajt a zrazu som mal plné oči piesku.“ 

Alebo maximálne povedia, hej, bolo medu. Nikto v okolí nemal nič, ale oni „áno“. xD

Žiaľ, to isté je aj s výpadkami včelstiev, zomrie im niekoľko včelích rodín, no nepriznajú sa. Bože chráň, veď…

Druhý extrém je, keď zámerne tvrdia, že mali medu málo. Možno preto, aby im nikto neliezol do kapusty (nešiel včeláriť do ich okolia) a možno preto, že ich život naučil. Závisť je krutá vec a vie napáchať mnoho škody.

Starostlivosť vs. vykorisťovanie

Vynechajme slniečkarske a socialistické reči. Od včiel ale netreba iba brať, ale im aj dať. Ak sa na zimu zakŕmuje, dať im kvalitné krmivo, nie čo najlacnejší a podradný nepodarok, ideálne zimovať na mede alebo aspoň kompromisom – dvojfázové zakŕmenie.

V mednej komore, tzv. špajze majú včely dostatok zásob po celý rok.

Nevytáčať (nevyberať med) ich cez sezónu skoro do sucha, my to riešime mednou komorou, často to ide na úkor nižších výnosov. Ak je v prírode naozaj bieda, tak podnecovať (prikrmovať), ako to robili tento rok (2020) mnohí. A predčasne zazimovať, nečakať „že príroda ešte dá, to ešte musí prísť“ a potom včely zomierajú.

Neťahať od nich peľ skoro celú sezónu, ak, tak krátke obdobie. A nie to ešte v oblastiach, kde je peľu málo.

Nájdu sa experti, ktorí drancujú a ak im včely padnú, kúpia nové. V konečnom zhodnotení sú drancovaním stále v pluse. Nehorázny prístup, ale pozrime sa do obchodov. Čo taký chov kurčiat v ďalekom zahraničí, chov na lodiach atď.

Je to možnosť znížiť cenu medu a podliezť konkurenciu.

Sú aj na Slovensku veľkovčelári – nič proti nim (dotknutí, hnevajte sa, ako chcete), čo kŕmia na zimu spôsobom, že dotiahnu obrovskú nádobu von na včelnicu, naplnia ju roztokom (krmivom) a nechajú včely, nech si berú. To, že niektoré majú viac, iné menej, neriešim. Ostáva tam ale množstvo utopených a hlavne padlých včiel (bojujú medzi sebou pri takomto spôsobe kŕmenia). Zakŕmené je ale rýchlo, ušetril sa čas, čas sú peniaze.

S tým už ale súvisí téma etického chovu včiel.

Veľkovýroba

Naše svadobné minimedíky

Čo si budeme hovoriť, keď sa niečo robí vo veľkom, tá cena je inde. Napríklad fľašovanie medu, ak má na to niekto plničku, naplní dotyčný niekoľkokrát viac fliaš ako ja s nádobou s obyčajným nožovým uzáverom a gravitáciou. A pri mini fľaštičkách ako svadobné minimedíky ani nehovoriac. Ja naplním 50 ks a plnička medzitým hádam 15x viacej. Cenou sa nedá konkurovať už ani v tom.

Spracovanie medu

Plní sa med do pohárov počas sezóny skôr, než skryštalizuje? Ak je bez tepelnej úpravy, ide o RAW medy. Naše medy môžeme hrdo označiť ako živé. Tepelne ich neupravujeme, nestekucujeme a nijako do nich nezasahujeme, aj keď skryštalizujú. Potvrdzuje to aj minimálna hodnota HMF.

Med sme párkrát zasielali na testy, HMF bolo až pozoruhodne minimálne.

Med nie každý stíha „nafľašovať“, než prebehne kryštalizácia, hlavne ak ho majú ozaj veľa.

Alebo by poniektorí aj stíhali, ale museli by robiť ako otroci, po nociach a každú možnú chvíľku (ako my), a to je málokto ochotný. Nechajú si to mimo sezóny a dekryštalizujú… v pohode, ak dodržia teplotu. Ale hoci sa med dekryštalizuje „ideálne“, zostarne o jeden rok…

Ak sa teplota nedodrží, môže to dopadnúť pre med zle. Prečo sa nedodrží? Predovšetkým to chce lepšiu technológiu a viac času, čas sú peniaze. Tento problém je obzvlášť pri obchodných reťazcoch (ak nebodaj ponúkajú skutočný med).

Priekupníci

Možné negatíva – aj tu sa nájdu špeciálni „experti“, ktorí napríklad predávajú zahraničný med (aj keď len od susedných štátov), ak vôbec med, no tvária sa, že je ich vlastný. V lepšom prípade ide o predaj medu iných včelárov zo Slovenska, ale stále sa tváriac, že je ich. Áno, nejaké včelstvá takíto „experti“ majú, kryť to niečím treba. Takýchto „expertov“ nájdeme viacero. Väčšina z nich sa k tomu dostane pravdepodobne tak, že dopyt neskutočne prekoná ponuku. Máme ale experta/expertov (nie je v tom sám), čo rovno s takýmto modelom začal a teraz si „fičí na plné obrátky“.

Ak sa naťahá med napr. z Maďarska, a celá námaha je prevoz z bodu A do bodu B, a následný predaj, môžu ísť s cenou oproti ostatným dole.

Ukázať jednu či dve fotky úľov ešte neznamená, že dotyčný je včelár.

Ako odhaliť skrytého priekupníka? Asi iba rokmi. Neustále má na predaj med, tomu sa „nikdy“ neminie. A to aj keď všetci navôkol skoro nič nemali, odôvodňujú to tak, že „to vraj len oni (ostatní) nevedia včeláriť“. Keď sa spýtate, či ešte majú med, „áno, ale len trochu už“ a predáva sa veselo dlhooo ďalej. Ak ešte všade kecá, že má 700 úľov, ale skrytých po lese, preto ich nik nevidí :D, no má hádam 40 a vidieť ho kade-tade, len očividne pri včelách nie je, tak to je už vrchol. 😀 Veľkovčelári sa už len smejú, ak to nebodaj čítajú. Faceplam, čo vám poviem, no je to reálne a stále bežiace.

U niektorých včelárov je praxou, že ak im nevyšla sezóna, aby neprišli o stálych zákazníkov, kúpia med od iného včelára zo širšieho okolia a následne ho posunú ďalej. Cena sa väčšinou ani nedvíha a časť z nich sa aj k tomu priznáva. Zákazník je rád, že nemusí ísť inde. Toto môžeme pokojne nazvať nevinným postupom, nemyslíte?

Pre niekoho bežné, pre niekoho nemysliteľné. ;)
Pre niekoho bežné, pre niekoho nemysliteľné. 😉

Priekupníci (bavme sa o neskrývajúcich, nepretvarujúcich sa) vedia byť veľmi prínosní pre včelárov, čo majú problém predať med. Ak sa netaja, že sú priekupníci, prečo nie? Oficiálnym priekupníkom nie je správne krivdiť.

Pozoruhodné je, že aj tu môžu ceny lietať od úplného „podliezania latky“ po neskutočné sumy. Ak niekto predáva cudzí med aj za niekoľkokrát viac, je to jeho šikovnosť, ale väčšine včelárov za toto vrie krv v žilách. Ak by to bol ich med, ok. Hoci profi dizajn (zaplatený) a kvantá eur v reklame nie sú ktovieaká šikovnosť.

Druhy medu

Náš med z facélie z 2018

Aký med je najlepší? Žiaden a zároveň všetky. Každý poctivý med je dobrý a prínosný.

Správna otázka znie: Ktorý je vzácnejší?
Sú medy, ktorých je dostatok (repkový) a medy, ktoré sú ojedinelé, vzácne a ťažko dostupné, napr. vŕbový, černicový, ale aj medovicový (preto sa tak často pančuje). Aj od toho sa odvíja cena.

Druhá otázka je, ktorý je pre spotrebiteľa najvhodnejší.

Napríklad med z facélie alebo pohánky obsahuje rutín.
Najznámejšou vlastnosťou je jeho schopnosť zvyšovať pevnosť a elasticitu stien ciev, obmedzovať krvácavosť periférnych kapilár a zabraňovať vzniku kŕčov.

Samozrejme, je na mieste aj otázka, ktorý med najviac spotrebiteľovi chutí.

Ideálny chov

Nebudeme rozoberať, čo je, a čo nie je ideál. Povedzme, že sú veci alebo okolnosti, ktoré vedia povýšiť med ešte na vyšší piedestál a tak zvýšiť jeho hodnotu.
Raw med, správne dekryštalizovaný med či už len nevysušovaný med (ak má vysokú hodnotu vody, je možné vodu „odobrať“, prichádza ale o esenciálne oleje), lysovaný med, med držaný celý čas v tme, med s predprípravou na medicínske použitie, med z odviečkovancov, med z panenských plástov, med z voľnej stavby, plástočkový med atď.

Ak sa niekto snaží na maximum, pochopiteľne sa to má prejaviť aj v cene.

Pre niektorých včelárov sú to neznáme pojmy, pre niektorých len keci. Ďalší vedia svoje – ak takýto med zákazník nevie oceniť, nemá zmysel ho ani produkovať. Áno, ani zákazníci sa väčšinou nevyznajú, ale aj keď im je to objasnené, skoro vždy idú za nižšou cenou.

Maximálna starostlivosť o včely, váženie si včiel, snaha o nejaký druh biochovu. Ak sa použije slovo BIO, veľa včelárov „udrie ako osy“. Je to ťažké, je to namáhavé, ak to má mať aj certifikát, tak k tomu patrí až nezmyselná byrokracia s opatreniami „od stola“. „Útočiace osy“ to nie sú ochotné robiť + ako prvé ide od nich hláška, že je to aj tak podvod, kto to má. Nie, podvod by to nemal byť. A z „biochovu, resp. prírodného/prírodnejšieho chovu“ sa dajú použiť rozumné kroky, ktoré je výborné uplatniť vo vlastnom chove, aj keď to bude „bez papierov“ a certifikátov. Ale to chce námahu…

Cena medu od brtníkov z Uralu beží v stovkách € za 1 kg medu. Ešte niečo? 😉

Sú včelári, ktorí si svoje produkty, svoje včely a svoju prácu vážia.

Ponuka nájdená na internete. Očividne to predávala pani, ktorá nielenže so včelami nič nemá, ale ani o propolise skoro nič nevie. No oceniť sa vedela ukážkovo. Pôvodný text. Bez korektúry.

Niektorí sa možno až preceňujú, ale to sú už aj subjektívne pohľady.

Žiaľ, neviem nájsť uloženú ponuku istého včelára, ktorý predával propolisovú tinktúru 50 ml za 30 €.
Mal to veľmi pekne odôvodnené, ja budem iba parafrázovať.
Že sa o včely veľmi pekne, úprimne a aktívne stará, venuje im hromadu času a financií a je nepredstaviteľné, aby to predal lacnejšie.

Zhrňme to

Odhliadnuc od všetkého negatívneho a, žiaľbohu, pravdivého, čo tu doposiaľ odznelo, sú naše slovenské medy omnoho kvalitnejšie ako od zahraničných producentov, ktorí ich ponúkajú najmä v obchodných reťazcoch za nepatrné ceny. Tie naše sú 100x či 1 000x lepšie než tie „medy“ z dovozu. Ak to medy vôbec sú. Nech by sa čo robilo, siahnite po našich slovenských medoch. To, čo sem dovezú, väčšinou ani medom nikdy nebolo. A ak áno, vlasy by vám vstali dupkom, keby ste tušili, čo s ním bolo napáchané. Prečo asi slovenské medy vyhrávajú posledné roky celosvetové súťaže? 😉

Žiaľ, aj samotní naši včelári k svojej práci pristupujú rôzne a majú aj rozdielne podmienky. V súčinnosti sa aj na základe tohoto formuje cena.

Ďalšie články

Adopcie úľov u nás

Čo to vlastne je adopcia úľa? Ako začali adopcie úľov u nás? Ako to prebiehalo? Čo sa stalo s projektom Adoptuj si úľ? Bolo to výhodné pre včelára?

Zobraziť článok >
Scroll to Top