Ázijský sršeň – koniec včelárstva?

Zdieľať tento článok

Share on facebook
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email
Ázijský sršeň (vpravo)

Čo to vlastne je ten ázijský sršeň? Nie, nie je to sršeň mandarínsky. Naozaj prestavuje takú hrozbu? Čím je nebezpečný, ako funguje? Likviduje celé včelnice a zabíja ľudí. Vedeli ste, že sa nezadržateľne blíži k nám a nejde iba o obyčajné strašenie? A čo na to náš európsky sršeň? Dozviete sa odpovede aj na to, ako s ním môžeme bojovať a ako sa máme pripraviť.

Sršeň mandarínsky je niečo iné

Sršeň mandarínsky je obrovský, neprežije ale ani mierne zimy.

Sršeň mandarínsky, často označovaný ako japonský, je niečo úplne iné. Dozaista ste videli, ako pár japonských sršňov vie behom pár hodín vyzabíjať celý úľ včiel či aký obranný mechanizmus si vytvorili japonské včely – vytvoria klbko okolo sršňa a zvýšia teplotu na hranicu, ktorú ešte vydržia, no sršeň nie. „Ugrilujú ho“, sršeň neprežije takto zvýšenú teplotu.

Samotný sršeň je veľký ako ľudská dlaň a vraj už 3 žihadlá dokážu zabiť človeka. Po bodnutí vymiera tkanivo. Je vysoko agresívny a nebezpečný, no nezvláda nízke teploty, a preto ani vo vzdialenej dobe popri globálnom otepľovaní nedokáže prežiť v Európe. O ňom reč ďalej vôbec nebude.

Európsky sršeň

Hniezdo európskeho sršňa (je aj na titulke) je oproti hniezdu ázijského maličké.

„Nášho“ sršňa snáď predstavovať netreba, stretol sa s ním už hádam každý. Má dôležitú úlohu v ekosystéme a spolunažíva s nami v pomerne mierumilovnom stave. Stráži si územie do 20 metrov od hniezda a v prípade núdze útočí v počte niekoľkých jedincov, no  pokiaľ nie je bezprostredne vyrušovaný (čiže ak sa nepribližujete k hniezdu), niet sa ho prečo báť.

Strach pred nimi, pred bzukotom a pred ich hniezdami je genetický (na ochranu). Odtiaľ pochádza aj trypofóbia = strach z dierok blízko seba (pripomína to práve hniezda sršňov, ôs…). Či ju máte, si viete otestovať dokonca pozretím videa. Pri slabších prejavoch pociťujete nepokoj a hnus.

Životný cyklus kolónie je jednoročný, kráľovná zakladá hniezdo a to sa postupne rozrastá. Na konci sezóny sa vyliahnu nové kráľovné (do 50 ks), ktoré vyletia do sveta prezimovať, aby na ďalší rok založili vlastné kolónie. Stará kolónia aj so starou matkou kompletne hynie.

Ázijský sršeň

Porovnanie európskeho sršňa s ázijským
Veľkosť buniek ázijského sršňa

Ázijský sršeň (Vespa velutina) je od „nášho“ európskeho sršňa o 2 mm menší a v priamom súboji prehráva, európsky ho dokáže zabiť. Lenže! Lenže je omnoho lepším letcom, ktorý dokáže uloviť aj vážky, ktoré sú považované za jedny z najlepších letcov hmyzej ríše v Európe. Má aj omnoho početnejšie kolónie, čo v konečnom dôsledku znamená, že vyloví európskemu sršňovi potravu v okolí a tomu kolónia chradne až dokonca hynie. Keď dokáže chytiť vážku, so včelou si poradí hravo. Ak veľká kolónia ázijského sršňa objaví včelnicu, za týždeň vyloví všetky lietavky. Do 3 – 4 týždňov je po včelnici.

Je vysoko agresívny, útočí na desiatky metrov od hniezda a obeť môže prenasledovať aj niekoľko sto metrov. Útočí v desiatkach až stovkách jedincov. Je to proste agresívny zákerný zabijak. Áno, každý rok pribúdajú v Európe ďalšie obete na ľudských životoch. Ročne zabijú viac ľudí ako žraloky na celom svete. 70 % napadnutých sú ženy, zjavne kvôli parfumom, obsahujú alkoholy obdobné, ako sú v jede (signalizujú poplach). Stačí si pozrieť francúzske médiá, nájdete tam veľa prípadov a prípadov. 10 žihadiel môže byť smrteľných, po bodnutiach treba ísť do nemocnice. Nestačí proti nim včelársky oblek, je nutné mať originálny skafander.

Náš má čierne nohy, ázijský žlté.
Hniezda bývajú ťažko prístupné.

Hniezda si stavia dve – keď sa prvé rozbehne (kráľovná začína s 30 až 60 bunkami) a kolónia narastie (asi 300 robotníc), postaví si druhé sekundárne hniezdo – o pár metrov (30 až 60) ďalej, ale omnoho väčšie. To môže byť naozaj obrovské, pozrite na video. Vchod má zboku (európsky zdola). Stavia si ich v korunách stromov, kde je pozapletané, poprestavané medzi konármi – čiže nie je možné ho ľahko zvaliť, ani sa ľahko k nemu dostať, ani ho vypáliť. Už to skúšali aj s plameňometmi na dronoch, akurát boli z toho požiare. Hniezda sa môžu objaviť aj v zemi, v ľudských stavbách, v záhradnom nábytku. V hniezde môžu byť aj tisíce jedincov. Na konci sezóny najväčšie kolónie dokážu vypustiť do okolia minimálne 300, no dokonca 1 000 kráľovien. Tie lietajú aj do vzdialenosti 100 km.

Žltý pás na bruchu, náš ho má čierny.

Takmer pred 20 rokmi (v roku 2004) sa objavila prvá kolónia na juhu Francúzska (dovezená nechtiac loďou paradoxne v zásielke keramiky). Aktuálne (2022) je v polovici Nemecka, ide smerom na Česko. K nám sa ale asi dostane z juhu cez Rakúsko, ak sa pravda sem nedostane skôr nákladnou prepravou (napr. Trnava či Žilina). Ročne sa posúva cca o 100 km, postupne sa prispôsobuje chladnejšiemu počasiu, čomu nahráva globálne otepľovanie.

V oblastiach Francúzska, kde sa premnožili, majú vraj ľudia zákaz vstupu do lesov, nakoľko spozorovať hniezdo v korunách stromov len tak ľahko nejde, resp. ak ho niekto predsa zbadá, už je to neskoro.

Čo na to včelári v zahraničí

Porovnanie veľkostí sršňov

Skúšajú všakovaké spôsoby boja, rôzne feromónové pasce. Napočudovanie sa veľmi dobre osvedčil jahodový sirup v kombinácii s trochou octu, lapače sú tak za 3 – 4 dni plné. Je v nich pochopiteľne tekutina, aby sa utopili. Žiaľ, dostatočnej obrany niet, mnoho včelníc vyhladili. Snaha nájsť účinnú obranu pokračuje. Vzniklo nové samostatné povolanie – likvidovač sršňov. V tomto zamestnaní musia fungovať ľudia vo dvojici s tým, že za deň zlikvidujú maximálne dve kolónie. Už teraz idú na to milióny eur. Základ je nájsť hniezda a zlikvidovať ich. Práve na to sú potrební včelári, lebo najskôr oni postrehnú poletujúcich sršňov po včelnici, a vedia zasiahnuť alebo upovedomiť príslušných ľudí.

Čo na to včelári na Slovensku

Prierez hniezda

V drvivej väčšine to ignorujú, zľahčujú, neberú vážne či dokonca tomu ani neveria. Dokiaľ nehorí, majú dojem, že sa ich to vôbec netýka. Nakoľko sú prognózy, že príde k nám za 5 či v ideálnom prípade za 10 rokov, starším včelárom je to úplne jedno. Mladší ale potom zaplačú, rady včelárov preriednu. Francúzi plačú, v Nemecku sa ešte len šíri.
Čo s tým zmôžeme, resp. čo by sme mali robiť? Zatiaľ sa predovšetkým psychicky pripraviť a pripustiť si, že nás to neminie. Musíme sa naučiť rozoznávať ho, aby sme ho vedeli presne identifikovať, pretože poplašných správ už bolo neúrekom, pričom tu ešte nie je. Akonáhle sa objaví, sú potrebné lapače + pohľadať a zlikvidovať hniezdo (mali by na to byť určení ľudia). Základ je správne ho identifikovať a, samozrejme, pravidelne si dopĺňať o ňom vedomosti.
prvé snahy o prípravu aj na Slovensku. (Dlhšie video nájdete tu.)

Článok vznikol aj na základe prednášky predsedu SZV pána Rusnáka.

O ďalších problémoch včelárstva sa dočítate aj tu.

Ani drony nestačia…

Ďalšie články

Scroll to Top