Aký úľ si vybrať?

Zdieľať tento článok

Share on facebook
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email
Warré býva hádam stále tenkostenné.
Warré býva stále tenkostenné.

Aký úľ je najideálnejší? Aký úľ je aspoň na Slovensku najlepší, aký úľ bude pre vás vhodný? Čomu sa vyvarovať pri kúpe úľa či pri jeho výrobe? Rámiková miera, počet nádstavkov, materiál, z ktorého mať úľ. To sú otázky, ktoré rieši každý začínajúci včelár a aj mnoho pokročilých, postoje sa skúsenosťami a časom menia.

Poznáte tento? „Stretnú sa dvaja včelári a majú 3 názory.“

S čím väčším počtom včelárov to budete riešiť, tým viac budete zmätení.

Z akého materiálu si vybrať úľ?

Jednoznačne drevo. Či už to bude tenkostenný či uteplený úľ, jednoznačne drevo, je to pre včely najprirodzenejšie.

A čo plast, polystyrén?

Včela má aj externú imunitu - v propolise.
Včela má aj externú imunitu – v propolise.

V takýchto úľoch majú včely o polovicu menej propolisu, ktorý slúži ako externá imunita včely. Poznáte Vínnu mušku? Určite áno. Vedeli ste, že má imunitu zakódovanú v 3x viacej génoch ako včela? Prečo? Lebo včela si vytvorila externú imunitu cez propolis.

Už keď, tak asi polyuretánové úle, to už sú priamo odlievané a prispôsobené danému účelu s rôznymi vychytávakmi. Nie všakovaké zmontované „čudá“

Výhoda týchto úľov? Predovšetkým ich váha, sú proste ľahké. Včelári v nich asi jedna polovica Nemecka. Ak máte problém dvíhať nádstavky, tak nie je čo riešiť, radšej takéto úle, ako nevčeláriť vôbec. Tiež sa dajú veľmi dobre dezinfikovať.

A čo OSB dosky?

Všetko, z čoho je vyrobený úľ, by malo byť z materiálu, ktorý môže prísť do styku s potravinami. OSB dosky tam nepatria.

Ste si vedomí toho, čo sú OSB dosky? Ako vznikajú? Aké obrovské množstvo lepidla obsahujú? Viete, že dochádza k odparu formaldehydu? Odborníci, ktorí sa v tom vyznajú, hovoria OSB doskám „svinstvo plné chémie“. Napriek tomu sa nájdu včelári, ktorí ich používajú. Niektorí si ich chvália, niektorí ich vyskúšali a nechali to. Výsledky asi závisia od kvality OSB dosiek, ich úpravy a spôsobu včelárenia.

  • Za pozitívum je považovaná nižšia cena a rýchla konštrukcia.
  • Za negatívum nasiaknutie vodou/vlhkosťou, následný obrovský nárast hmotnosti a rozpínavosť materiálu + postupné rozpadanie sa.

Tak či tak samotné OSB dosky sú asi tým menším problémom.

Vedeli ste, že sa na Slovensku našli už „experti“, čo vyrábajú/li úle z OSB dosiek a sklenej vaty?

Falce sú doménou uteplených, ale dajú sa umiestniť aj na tenkostenné.
Falce sú doménou uteplených úľov, ale dajú sa umiestniť aj na tenkostenné.

A nielenže vyrábajú/li, ešte to aj odporúčajú/li začínajúcim včelárom! Udivuje ma, že sa tým verejne chvália/li. Ste si vedomí toho, že zo sklenej vaty sa uvoľňuje prach? Sklený prach. Sklená vata v žiadnom prípade nesmie prísť do styku s potravinami. Aj keď sa to nezdá, v úli s nimi do styku prichádza. Okrem iného, sklený prach v mede nie je dobrota.

Argument typu: „veď včely v tom prežili a žijú ďalej“ neobstojí. Vedia prežiť pri akokoľvek zhoršených podmienkach, len ako … veď aj človek prežije všelikde, len dokedy a ako …

A druhý argument: „veď dnes je chémia všade, včely s ňou prichádzajú do styku kdekoľvek“ je tiež scestný. To im máme tej chémie pridať ešte viac? Aj človek sa stretáva s „chémiou“ kadekde. To pri takom argumente by ste si mali každé ráno vypiť dúšok jedu s tým, že „no a čo“ …  

Med a ďalšie produkty z týchto úľov dotyční včelári predávajú vo veľkom ďalej … nemám slov.

Existujú aj ekologické OSB dosky bez formaldehydu?

V dnešných časoch už existuje aj to, no málokto o tom vie. V akej sú kvalite a nakoľko sú skutočne ekologické, netuším. Cena je vraj podobná.

Ak už by ste sa pre ne z nejakého dôvodu rozhodli, tak najlepšie asi bude umiestniť ich niekde pod prístrešok alebo do včelína.

Tenkostenný alebo uteplený úľ?

Konopnú uteplívku vraj mravce nevyhrýzavajú. Asi máme nejaké šľachtené...
Konopnú uteplivku vraj mravce nevyhryzávajú. Asi máme nejaké šľachtené…
  • Máte veľmi tuhé a dlhé zimy oproti zvyšku Slovenska? Máte naozaj veľmi vysoké teploty počas roka? (V posledných rokoch je to problém asi veľkého územia Slovenska). Choďte do uteplených.
  • Chcete si úle vyrábať sami a nemáte profi dielňu? Choďte do uteplených.
  • Plánujete kočovať, aj keď niekedy neskôr? Zaobstarajte si úle s falcami, tie sa dajú umiestniť aj na tenkostenné.
  • Máte veľa mravcov? Ak nechcete s nimi bojovať (formistopy + pravidelné kosenie alebo úprava pod úľami), berte radšej tenkostenné. Polystyrén rozšrotujú mravce tak, že tam skoro neostane. Pustia sa aj do konope, hoci zjavne pomenej.

Utepliť úľ skúšali už aj ovčou vlnou. Žiaľ, bez chemického ošetrenia údajne degraduje (zhnije a napadnú ju škodcovia).

Uteplenie pomocou hliníkovej izolačnej fólie tiež nie je dobré, narúša magnetickú orientáciu včiel.

Tenkostenných sa kvôli zime nebojte, nie sme na Sibíri. Na väčšine Slovenska postačujú. V horúčavách si to viete ošetriť, ale s vyššou námahou – prístreškom alebo iným zatienením. Náter bielou, resp. svetlou farbou je samozrejmosť. Najideálnejšie je, keď vám tieni strom, ale ten nie vždy svojou polohou spolupracuje. A pri väčšom počte úľov…

Hlavná výhoda tenkostenných úľov, ktorá bije do očí, je hygiena a mravce vám ho nerozoberajú.

Či sa vám to páči alebo nie, nakoniec je to len vaše rozhodnutie. A ideálne riešenie neexistuje. Nejdem sa rozpisovať o výhodách a nevýhodách uteplených a neuteplených, o tom sa dočítate všelikde.

Akú rámikovú mieru?

B + E na plodisko, zbytok medník, resp. E v plodisku ako medná komora
B + E na plodisko, zbytok medník, resp. E v plodisku ako medná komora

Vtip som vám už povedal a tu platí dvojnásobne.

Ste si istí, že sa chcete stať veľkovčelármi, tak choďte do langstrothu. Väčšina profi zariadení (celé obrovské samopracujúce linky pri vytáčaní medu) sú robené práve na tento rozmer. Niežeby vám na zákazku nevyrobili zariadenia práve vám na mieru.

Neplánujete to? Asi nie. Tak potom sa slobodne rozhodujte, ja vám môžem iba tlmočiť môj aktuálny názor. Vyberte si rámikovú mieru takú, ktorá je jedna z najrozšírenejších na Slovensku.

„B-čko“ alebo Langstroth. Druhý práve spomenutý má niekoľko výšok rámika (aspoň 5), ktoré viete kombinovať. Možno netušíte, ale aj „B-čko“ má svoj polovičný rámik „E“ a vy ich môžete tiež navzájom kombinovať. To presne robíme aj my v našom včelárstve. Na SOŠ v BB majú k dispozícii aj kombináciu Langstroth a „B-čka“, jednoducho vytvorili nádstavky, ktoré majú istú redukciu a môžete využívať aj, aj, napr. veľké rámiky B a menšie Langstrothové. Zaujímavé, nie? Využijete tak výhody aj vysokých, aj nízkych rámikov.

„B-čko“ je najrozšírenejšia miera na Slovensku a je prispôsobená našim klimatickým podmienkam. V európskych krajinách používajú včelári bežne osvedčené úle s ich národnou mierou. V Čechách je to Adamcova miera, v Nemecku je to Zander, vo Francúzsku Dadant atď. Už len keby ste vedeli, koľko majú národných mier v Škandinávii, ach jaj!

Rámiková miera: level vchodové dvere
Rámiková miera: level vchodové dvere

Pár „nudných“ informácii na záver:

Langstroth („originálna výška rámika“) je úľ pre úplne iné klimatické podnebie, aké je v strednej Európe. V USA ho využíva asi 85 % včelárov, táto štatistika ale patrí pre USA, nie pre svet, hoci je to častokrát interpretované ináč. Asi je pre niektorých svet iba USA. Vedeli ste, že vraj Langstroth (človek – tvorca danej rámikovej miery) vytvoril danú dĺžku rámika aj preto, že píla, ktorá bola neďaleko neho, nemala k dispozícii/mu nevedela vytvoriť dlhšie horné latky? Preto vytvoril tento rozmer, nie preto, že ho považoval za najideálnejší, ale nemal príliš na výber. Napriek tomu ho mnohí včelári majú za modlu.

Ďalej tu máme Adamcovú mieru, ktorá je skôr česká miera a u nás ju má, aspoň podľa toho, čo som ja postrehol, už len malá časť naozaj starých včelárov. Možno ešte niekde na Morave… Ak chcete kúpiť rámikové prírezy niekde na Východe v predajni, iba gúlia očami a nechápu, čo vám to napadlo.

Čechoslovák sa chváli teplou stavbou. Ruku na srdce, tí, čo tie úle majú, nakoľko túto vymoženosť používajú. Pokiaľ viem, málokto. Tento úľ nie je ani príliš rozšírený, väčšinou prežíva ako dedičstvo.

Je tu ešte „A-čko“, s tým má veľmi dobre skúsenosti Józef Tóma zo Smižian. Túto mieru má ešte menej ľudí.

A aby ste neboli udivení, existujú včelári, ktorí majú dokonca vlastné rámikové miery.

Ďalšie články

Problémy včelárstva

Včeláriť dnes a napríklad pred 30 rokmi je niečo úplne iné. Ešte pár rokov a ten rozdiel bude ako nebo a zem. Objavili sa nové problémy vo včelárstve, ktoré sa rapídne

Zobraziť článok >
Scroll to Top