Článok je pokračovaním rozpravy o produkcii materskej kašičky. Toto pokračovanie je ale už skôr o ekonomike a sociológii (v nadväznosti na produkciu materskej kašičky) než o samotnej materskej kašičke. To znamená, aké sú ďalšie peripetie s produkciou kašičky a naše skúsenosti s tým, obzvlášť pri zháňaní brigádnika. Toto nie je článok ako naše ostatné, nie je popularizačný, ani náučný, ani bulvár, je skôr drámou. Toto nie je článok pre masy, pre bežného čitateľa. Tak sa, prosím, k tomu aj tak postavte pri čítaní a predovšetkým, zamýšľajte sa. Je to pre úzku skupinu ľudí, zvedavcov, ktorí chcú vedieť, ako to reálne beží… pokiaľ ale medzi ne nepatríte, nie je, žiaľ, pre vás. Hádam ste si už zvykli na moju priamosť a úprimnosť.
Upozornenie vopred – z textu jasne pocítite frustráciu, negativizmus, nespokojnosť a v závere to niektorí z vás označia, ba, až za vyplakávanie. Realita je ale veľmi tvrdá a väčšina ľudí ju nechce ani vidieť, ani počuť, ani ich nezaujíma. Tak si, prosím, odpusťte prípadný „hejt“ a osočovanie v tomto smere, upozornení ste práve boli a aj tak ste čítali ďalej.
Naše skúsenosti s hľadaním brigádnika
Mali sme nahodený inzerát, na ponuku brigády bežala rôzna inzercia na Prešov a okolie asi mesiac a pol. Videli ju až tisíce. Nezamestnaných je kvantum, napriek tomu sa brigádnik nenašiel. Prečo asi?
Ozývali sa ľudia, ktorí nemali šajnu, ako na to, ale pomaly s platovými podmienkami poslancov parlamentu. Alebo tipy „môžem iba raz do týždňa“ + vyliezlo z nich „,ja sa chcem hlavne učiť včeláriť, nechcem ani produkovať kašičku“. Čiže ja mám učiť niekoho včeláriť a ešte mu za to platiť. Čerta strapatého!
Volá chlapík, že by veľmi rád prišiel brigádovať. Tiež včelári, chce sa niečo priučiť, o peniaze mu vraj nejde, tak by došiel na mesiac, aktuálne zamestnanie mu to dovoľuje, tak príde. (Medzi rečou ešte odznelo, že chce ubytovanie a stravu.) A koľkože je plat? Čo, prosím?! Ja pod 10 € na hodinu nejdem, to sa mi vôbec neoplatí!
Volá pán, dohodli sme sa, príde v pondelok ráno, hneď začne, nasľuboval hory-doly, tvári sa neskutočne nadšene. V pondelok pána nikde, telefón nedvíha ani ďalšie dni, na sms nereaguje. Ozve sa po 4 dňoch s výhovorkou na zablokovaný mobil, že má už iné číslo. Ok, príde teda ďalší pondelok. Pondelok prišiel, no pán nie. Pán nedvíha, dostupné sú už obe čísla, neozval sa dodnes. Dva týždne odpálené…
Vravievam, ak sa niekomu nepozdáva cena materskej kašičky (ďalej len MK), nech sa páči, príďte brigádovať. Možno nezarobíte ani na jedlo. „Keby to však robil odborník, vyprodukoval by jej veľa.“ Áno, a nechal by si aj luxusne zaplatiť. Viete vyprodukovať obrovské množstvo kašičky? Primerane zaplatím, s tým problém nemám…
Dáte sa do toho?
Komplikácie s produkciou vs. brigádnik
Brigádnika treba pochopiteľne najprv zaučiť, a to nielen vedomostne, ale aj do základnej zručnosti. Kým naberie aspoň základnú potrebnú zručnosť (skill), potrvá to minimálne niekoľko dní. Aby v tom ešte nabral aspoň akú-takú rýchlosť, treba na to ďalšie dni. Ak sú brigádnici dvaja, proces zaúčania je aspoň dvakrát taký dlhý. To je za podmienky prajného počasia.
Na začiatku sezóny produkcie MK býva počasie nestabilné, môžu prísť dni, keď sa dá pracovať iba pár hodín alebo dokonca vôbec. Môže byť však príliš chladno, daždivo alebo oboje. Aj neskôr môžu prísť obdobia dažďov.
Je potrebné, aby bol brigádnik na včelnici k dispozícii dennodenne (aj víkendy, včely nemajú cez víkend voľno). Ako ste sa už dočítali, kašička sa musí aspoň pozbierať (aj za zlého počasia), inak celé prelarvovanie bolo zbytočné. Ak brigádnik nemôže prísť, musí ho nahradiť iný brigádnik alebo včelár.
Vhodné obdobie na produkciu MK nie je dlhé a závisí od počasia. Základ je máj – jún, júl ako-tak, prípadne ešte kúsok augusta. Ochota včiel totižto po slnovrate rapídne klesá. Ak by bolo počasie super, začať by sa dalo v polovici apríla.
V dni, keď je pekne a sú vhodné podmienky, by sa dalo pracovať od rána do večera a ťahať, ťahať… v škaredé dni vôbec.
Dokiaľ sa brigádnik zaučí, môže byť produkcia kašičky minimálna alebo nulová, až postupne stúpne – to sa hádam ani nemusí spomínať, je to prirodzené.
Bolo mi odporúčané, aby som zaplatil brigádnika od množstva vyprodukovanej kašičky. Ak sa brigádnikovi nebude dariť (veď sa zaúča) a nebude ani šťastie na vhodné podmienky, možno za prvý týždeň nebude mať ani gram, ani na cestu MHD. Koľkí by ostali ďalej pracovať? Väčšina by neostala ani týždeň… a keď príde ďalší, zase sa musí zaučiť. Zaúčať brigádnika je strata času, ak sa to opakuje, tak už ani nehovoriac. Včelár má totižto inú prácu, preto prijal brigádnika. Ak je brigádnik neschopný a treba ho neustále kontrolovať, je tam skoro zbytočný, včelár musí byť často inde (iné včelnice, iná práca).
Stále sa vám to zdá jednoduché?
Na začiatku sezóny 2021 sme „mali“ brigádnika
Skúsenosť by bola na samostatný príspevok. Dôležité je, že ak by som vám to celé opísal, rozum by sa vám pozastavil, ako je niečo také vôbec možné. Naozaj radšej ďalej nečítajte, ak si nechcete skaziť deň. Ak si nedáte povedať, tak v skratke…
Opísal sa ako včelár, ktorý má neskutočné oduševnenie pre túto činnosť a hľadá takúto prácu. Dal som mu ponuku brigády, všetko vysvetlil, súhlasil, bol natešený, vyzeralo to o. k. Len vyzeralo, komunikoval vtedy triezvy, ono totižto napriek tomu, že to bol mladý muž v Kristových rokoch, bol alkoholik. Odkiaľ som to ale mal vedieť? Bol nezamestnaný, nič atypické. Kto iný by mal prísť brigádovať? Je pravda, že vystriedal hromadu zamestnaní a nikdy sa dlho neohrial, výhovoriek ale mal dosť. Teraz už viem, prečo. Prezumpcia neviny, o ľuďoch len v dobrom, myslím si, asi moja chyba, ak nerozumiem, keď niečo „splieta“ alebo som sa ja zle vyjadril…
V nasledujúcich riadkoch, nechcem urážať, ale inak sa to, žiaľ, povedať nedá. Teda dalo by sa, ale už len s nadávkami. Totálne vygumovaný, nechápavý, pamäť ani akváriová rybička, totálne nesamostatný, len prikyvoval, hoci výkladu nerozumel. Najmenej dvadsaťkrát mal vysvetlené, čo má robiť, aj tak nemal šajnu. To isté som vysvetľoval mojim žiakom na včelárskom krúžku (začínajúcim včelárom) – dospelým a či deťom, pochopili to na prvýkrát. To bolo proste niečo nepredstaviteľné, čo som s ním zažíval. Najhoršie bolo, že sa tváril, že rozumie. Spomalený ako slimák, vraj som na neho prirýchly. Keby som robil ako on, nezarobím ani sebe na stravu.
Celý priebeh tu nebudem opisovať (bolo by to na dve či tri strany, groteskná tragédia), spomenieme si to možno inokedy, jeho cieľom však bolo „zarobiť, ale nerobiť“. Najprv sa nevedel dočkať, kedy začne pracovať, neustále ma obťažoval. Vysvetľoval som mu, že počasie neovplyvním (veď ešte mrzlo), potom bol problém, aby vôbec začal, bolo treba sa mu doprosovať, meškal dva dni. Čosi ako tak porobil pár dní pod dohľadom s mojou veľkou pomocou. Poobede sa stále rýchlo náhlil preč, lebo vraj niečo má. Piť! Jedine piť alkohol. Chcel peniaze priebežne, dostal vyplatené po tých pár dňoch ešte aj so zálohou a následne bol týždeň nezvestný. Ožieral sa – prepáčte za ten výraz, ale ináč sa to povedať nedá. Ak ráčil vôbec dvihnúť telefón, bol drzý ako opica. A vonku krásne slnečno…
Potom prišiel, deň si pekne odpracoval, aj keď som osemkrát počul, či už nejdeme… druhý deň mal začať o 7 ráno, našiel som ho o 9 ešte len na ceste, razilo z neho ako z liehovaru. Neschopný, nepoužiteľný, ešte pomalší ako obvykle, nepodarkový – lenivý ako voš. Najlepšie a zároveň najsmutnejšie na tom všetkom bolo, že došiel k názoru, že má mať omnoho väčší zárobok, ako sme sa dohodli. Tretí deň bol sám, volal trikrát, že nevie, čo má robiť. Posledný telefonát bol o tom, že mu je zle a ide preč. Neurobil nič a bolo jasné, že je sťatý ako doga. Bolo mu rozumieť sotva každé tretie slovo.
Ďalší telefonát, že vraj ho mám prísť odviesť domov. Ja, čo som bol 50 km ďalej pri včelách. A volá znova a znova, že ho mám odviesť a mám. Čakal som, že keď sa vyspí, večer s ním bude aspoň nejaká reč, omyl, pokračoval vo fáze nasávania. Ďalší deň volá, absolútne „na mol“, že jemu sa nechce, on už nepríde. To nie je všetko… v ďalšom období si želal vyplatiť nielen to, keď tam bol a nerobil, ale aj hodiny, keď odišiel predčasne preč a navyše aj dni, keď tam vôbec ale vôbec nebol. Dožadoval sa s vyhrážkami násilia, čo už bolo minimálne na trestné oznámenie. Musíte si povedať, že som mal zlaté nervy a priveľkú trpezlivosť.
Zhrabol peniaze, zničil nám nervy, nedostali sme sa ani k 1 g kašičky. Čas sú peniaze, pripravil ma o hromadu času počas sezóny, čo si žiadny včelár nemôže dovoliť. Bol to premárnený čas s ním, s prípravami včelstiev aj ďalšími doplnkovými prípravami. Kvôli tomuto zabitému času a ešte počas najrojivejšieho obdobia som zanedbal iné včelstvá a tie sa mi vyrojili. Kde sú roje, niet medu… Doslova odpálil časť sezóny. Nájsť nového brigádnika narýchlo nie je vôbec jednoduché, priam nemožné. Čiže strata, strata, veľká strata. Včelár funguje z produkcie ďalej po zvyšok roka, niečo zanedbá a celé je to na nič.
Prosím pekne, toto bolo opísané v skratke. To by ste pri detailoch otvárali oči.
Následne sme nahodili inzerát… „Poteší“ takáto reakcia, však?
